Thursday, December 14, 2006
Wednesday, December 13, 2006
Monday, December 4, 2006
Jeden pracovny
Ked som zacala pisat tento blog, ani som netusila, ze prave blogu, blogom a blogovaniu budem venovat celych 6 mesiacov svojej praxe. Nehovorim o preflakanych hodinach cez pracovnu dobu, hovorim o naplni mojej prace.
Ano, presne tak, BLOG. Vec dost nova, co sa tyka marketingu firmy, specialne este B2B marketingu.
Mojou primarnou ulohou je zvysit povedomie o firme, znacke, produktoch a sluzbach medzi odbornou verejnostou. Docela paradoxne, pretoze co sa tyka protokolov, VoIP, SIP a inych podobnych softwareovych zalezitosti, je to pre mna spanielska dedina. Co je prva vyzva mojho tunajsieho posobenia, ktoru uz pomaly zdolavam, aspon co sa tyka pozadovanych znalosti vzhladom k mojemu projektu.
(Neviem, ci uz som spominala, moj projektovy tym pozostava z jednej osoby - mna)
Za prvych par dni som sa teda mala moznost zoznamit so sposobmi, ktorymi sa vyssieuvedeny ciel da prostrednictvom internetu uskutocnit. Stacilo par dni dokladneho prieskumu a predo mnou sa otvara obrovska siet blogov, urcenych prave pre ucelu B2B internet marketingu. Tak dalej patram, zistujem ako co funguje, ako to moze fungovat, ako to ma fungovat a prichadzam na to, ze i ked moj blog sa s niecim, co -ako dufam- za par tyzdnov vytvorime, absolutne neda porovnat. Moj blog si predstavte ako este neoplodnene vajicko v tele matky (no dobre, iny priklad ma nejako nenapadol) a to, co je cielom mojho projektu prirovnajme k dospelemu cloveku produktivneho a reproduktivneho veku :-)
Takze so far, objavujem nieco, co v dnesnej dobe zacina hybat businessom a ma podla mnohych odbornikov viac ako 100 percentne predpoklady stat sa niecim, podla coho sa zakaznik bude orientovat pri vybere dodavatela, co je velka vec! U nas o tom ani nemame tusenie... ako som zistovala. Ak niekto narazite na MNC, ktora v Cechach alebo na Slovensku posobi takymto sposobom na odbornu verejnost, urcite mi dajte vediet.
Aby som to este viac priblizila... Co natukate do vaseho prehliadaca, ked chcete zistit nieco nove, chcete vediet aky fotak si kupit, chcete zistit kam mate ist na masaz za dobru cenu apod...? Dovolujem si odhadnut, ze 75% z vas si spusti Google, ostatni Yahoo! prip iny vyhladavac.. A o tom to je. Tzv blogosphere je ohromnou sietou blogov (nie takychto ako tento moj), ktore su medzi sebou poprepletane linkami, feedami, trackbacks, comments a inymi komplikovanymi zalezitostami, ktore potencionalneho zakaznika mozu doviest az ku nam, v pripade, ze objektom jeho zaujmu je spickovy software za dobru cenu. Niekto o niecom napise, dalsi reaguje, dalsi bookmarkne, dalsi sa odkaze na clanok vo svojom blogu atd atd, huge cycle! Cim viac ludi sa na vas odkaze, tym mate lepsi ranking v tzv Web 2.0 vyhladavacoch(co je zjednodusene vyhladavanie na zaklade preferencii ostatnych uzivatelov, ktory maju svoju vierohodnost zase na zaklade preferencii inych - nieco co sa neda oklamat). Vysoke umiestnenie vo vysledkoch vyhladavania tu vas automaticky posuva v rebricku vysledkov vyhladavania v Google, Yahoo! apod. tam to je uz jasne... Ktory link spustate ako prvy, ked vam z Googlu vypadne 1000e vysledkov? Kupite si notebooka, ked ste sa docitali, ze je vyborny od beznych uzivatelov? Ochutnate novy drink, ked vam kamos povedal, ze je to fakt pecka?
Nejako som sa rozpisala, ale som do toho celkom zazrata, nemohla som si priat lepsiu prax ako spojit moje vasne internet, marketing a kreativitu...
Mozno to znie jednoducho, ale este len pride cas ked sa zapotim, ked budem planovat spustenie projektu a rozdavat ulohy IT-akom, komunikovat s pravnikmi a financiami... Uz sa tesim. Dakujem za tuto vyzvu!
Ano, presne tak, BLOG. Vec dost nova, co sa tyka marketingu firmy, specialne este B2B marketingu.
Mojou primarnou ulohou je zvysit povedomie o firme, znacke, produktoch a sluzbach medzi odbornou verejnostou. Docela paradoxne, pretoze co sa tyka protokolov, VoIP, SIP a inych podobnych softwareovych zalezitosti, je to pre mna spanielska dedina. Co je prva vyzva mojho tunajsieho posobenia, ktoru uz pomaly zdolavam, aspon co sa tyka pozadovanych znalosti vzhladom k mojemu projektu.
(Neviem, ci uz som spominala, moj projektovy tym pozostava z jednej osoby - mna)
Za prvych par dni som sa teda mala moznost zoznamit so sposobmi, ktorymi sa vyssieuvedeny ciel da prostrednictvom internetu uskutocnit. Stacilo par dni dokladneho prieskumu a predo mnou sa otvara obrovska siet blogov, urcenych prave pre ucelu B2B internet marketingu. Tak dalej patram, zistujem ako co funguje, ako to moze fungovat, ako to ma fungovat a prichadzam na to, ze i ked moj blog sa s niecim, co -ako dufam- za par tyzdnov vytvorime, absolutne neda porovnat. Moj blog si predstavte ako este neoplodnene vajicko v tele matky (no dobre, iny priklad ma nejako nenapadol) a to, co je cielom mojho projektu prirovnajme k dospelemu cloveku produktivneho a reproduktivneho veku :-)
Takze so far, objavujem nieco, co v dnesnej dobe zacina hybat businessom a ma podla mnohych odbornikov viac ako 100 percentne predpoklady stat sa niecim, podla coho sa zakaznik bude orientovat pri vybere dodavatela, co je velka vec! U nas o tom ani nemame tusenie... ako som zistovala. Ak niekto narazite na MNC, ktora v Cechach alebo na Slovensku posobi takymto sposobom na odbornu verejnost, urcite mi dajte vediet.
Aby som to este viac priblizila... Co natukate do vaseho prehliadaca, ked chcete zistit nieco nove, chcete vediet aky fotak si kupit, chcete zistit kam mate ist na masaz za dobru cenu apod...? Dovolujem si odhadnut, ze 75% z vas si spusti Google, ostatni Yahoo! prip iny vyhladavac.. A o tom to je. Tzv blogosphere je ohromnou sietou blogov (nie takychto ako tento moj), ktore su medzi sebou poprepletane linkami, feedami, trackbacks, comments a inymi komplikovanymi zalezitostami, ktore potencionalneho zakaznika mozu doviest az ku nam, v pripade, ze objektom jeho zaujmu je spickovy software za dobru cenu. Niekto o niecom napise, dalsi reaguje, dalsi bookmarkne, dalsi sa odkaze na clanok vo svojom blogu atd atd, huge cycle! Cim viac ludi sa na vas odkaze, tym mate lepsi ranking v tzv Web 2.0 vyhladavacoch(co je zjednodusene vyhladavanie na zaklade preferencii ostatnych uzivatelov, ktory maju svoju vierohodnost zase na zaklade preferencii inych - nieco co sa neda oklamat). Vysoke umiestnenie vo vysledkoch vyhladavania tu vas automaticky posuva v rebricku vysledkov vyhladavania v Google, Yahoo! apod. tam to je uz jasne... Ktory link spustate ako prvy, ked vam z Googlu vypadne 1000e vysledkov? Kupite si notebooka, ked ste sa docitali, ze je vyborny od beznych uzivatelov? Ochutnate novy drink, ked vam kamos povedal, ze je to fakt pecka?
Nejako som sa rozpisala, ale som do toho celkom zazrata, nemohla som si priat lepsiu prax ako spojit moje vasne internet, marketing a kreativitu...
Mozno to znie jednoducho, ale este len pride cas ked sa zapotim, ked budem planovat spustenie projektu a rozdavat ulohy IT-akom, komunikovat s pravnikmi a financiami... Uz sa tesim. Dakujem za tuto vyzvu!
Bezva vikend
Jaska, ze som uz robila doma halusky, ale z prasku, takze som len mala matnu predstavu co do toho dat. Priznavam, musela som zavolat domov :-/ Ale preco som robila halusky... V nedelu sa tu konala ajsekarska akcia, na ktorej som mala mat prezentaciu o svojej krajine a stanok s nejakymi typickymi jedlami, ci pitim. Kazda krajina mala svoj tym, pozostavajuci z miestnych ajsekarov a zastupcu krajiny. Nemci to mali jednoduche, bo ich je tu ale milion, a ja som mala pri sebe dve baby - Indky samozrejme. Navyse ako vyplyva z mojej zmluvy s ajsekom ("I-suck"-om, ako by povedal Doomy) prezentacia v powerpointe, ktoru som mala bola samozrejme o Cesku. Takze som to pojala velmi napadite a reprezentovala som nase chudatko nebohe Ceskoslovensko.
Nakupila som teda suroviny a isli sme do domu jednej dievciny z mojho tymu kuchtit halusky. Varili sme v kuchyni jej starych rodicov, co bola dost vyzva... Ciste, ale jednoduche, vsade okolo pulty, kovove nadoby a bingo, dve platnicky plynoveho charakteru. Na jednej z nich stalo hnusne smradlave mlieko, z ktoreho si chodila ulievat pod chvilou babicka, co dost davalo zabrat mojmu zaludku. No zacali sme zemiakmi, ktore sme ale nastruhali asi dost nahrubo. Potom som tam nakydalvala ostatne veci a asi na 20.krat, co som tam nieco furt pridavala to malo konecne skoro spravnu konzistenciu. Nakoniec boli skoro haluskove, akurat ze sme sa dost ponahlali, takze som ich hadzala dost velke a tie hrube zemiaky ich spravili dost chlpate. okrem toho mierne surove :-) Ale kto tam vedel, ake maju byt naozaj :-). Plus miesto bryndze som pouzila obycajny syrokrem, dva plne tegliky, ktory je tu trosku kyslejsi ako nas, takze sa to podobalo. Bez slaninky, co sa ukazalo nakoniec ako dobry tah, ked sa vsetci vypytovali ci je to veg alebo non-veg. Veg zaberalo a vacsine ludi chutilo. Mozno ale aj preto, ze sme boli jedini, ktori nieco take navarili a vsetci boli dost vyhladoveni. A bolo toho dost, tesim sa dnes budem mat este na veceru. Pivo som tu ziadne ceske nezohnala, tak aby som reprezentovala nasu ochlastnu kulturu, aspon som kupila tmavy rum s kolou, ktory som samozrejme pod chvilou cucala.
Vsetko tam zacalo 2 hodiny neskor, ako uz klasika, trapnymi kecami o podnikani a inteligentnymi postrehmi ajsekarov, co bolo dost unavne. Cez prestavku sa tancovali korporatne ajsekarske tance (pomoc!), ktore neznasam uz z Prahy, ale aspon bola zabava ich pozorovat. Potom nasledovala dalsia debata na temu zodpovednost firiem voci spolocnosti, bla bla bla, a potom konecne prezentacie. Najprv vsetky krajiny mali svoje ppt. prezentacie a potom sa hrnuli ludia k stankom a skusali rozne delikatesy a nemalo drinkov. S ppt prezentaciou som mala velky uspech, pretoze som ju pojala velmi lezerne a dost vtipne a interaktivne :-) Spoznala som sa s par ostatnymi stazistami, francuzmi, turkom, holandanmi, finkou, nemcami, britmi a poliakom, s ktorym som konecne mohla rozpravat slovensky. Okrem nich som spoznala niekolko panakov rozneho charakteru a indicku specialitu. Do chipsu/chrumky tvaru poharika sa naleje whiska s vodou, konzument sa pekne zakloni, otvori pusu a sup s celym "poharikom" do ust. Potom este par krat zatocit okolo vlastnej osi a 4. alkoholicky den v rade uspesne zakonceny :-)
V sobotu som bola u kolegu, ktory sa ma tu vo firme celkom ujal a velmi mi radi a pomaha, celkom si rozumieme a je to fajn, lebo furt mi hovori, ze cokolvek budem potrebovat, mam mu povedat. Oni su vlastne ale vsetci taki ustretovi.
Jeho zena, alebo viacmenej ich "sluzka" nam pripravila fajny obedik, nie pikantny, kuriatko, ryza, spenat, a take podobne dobrotky, takze som sa poriadne napapala, mali sme fajny cajik, drzala som male dietatko, hrala som sa s nim, pozrela si svadobny album, ktory vazil asi 5 kilo, teda to bolo fotiek s roznymi ceremoniami a tak... Tak sme posedavali, vegetili, rozpravali sa. Byvaju teraz v takom dvojizbovom byte, celkom normalnom ked porovnavam s nami napriklad, ale stavia sa mu niekde dom, kde sa nastahuju tak za 2 mesiace, takze sa uz tesim na kolaudaciu! Potom ma vzali von na to moje prve kokosove cudo. Bolo fajne, osviezujuce, ale neviem prirovnat k ziadnej chuti. Ani kokosovo nechuti. A dnes som si dala znova cestou do roboty.
Po kokose sme isli este naspat, na vodku s dzusikom, a potom ma odviezol zase do mesta, kde som sa stretla s Kishanom (to je ten ajsekar s turbanom a motorkou) a isli sme na veceru. Za 100 rupii sme obidvaja mali jedlo aj s velkym pivom. Mala som super den, tak som si povedala ze sa obohatim o dalsiu skusenost a objednala som si nieco, co je dooost stiplave aj pre Indov. Zvladla som to na jednicku, zcasti vdaka pivu, ale bolo to fajne, Pikantne kuriatko a Pikantny karfiol.
Takze tento vikend bol velmi intenzivny a utiekol ako voda, ved uz zacinam 3 tyzden!
Je celkom mozne, ze sa prestahujem, lebo neviem ci som pisala uz, kolega mi povedal, ze za tu cenu co ja platim mozem mat svoj jednoizbovy byt, v fajn stvrti blizsie k praci. To by bolo pretty cool, keby sme nieco nasli.
Vianoce sa tu zacali prejavovat uz koncom minuleho tyzdna, ked zacala zima. Je to smiesne, ale v noci je iba okolo 17 stupnov, za to dni su hic furt. Spat k tym Vianociam; nie je to nic ako u nas; viem ze idu Vianoce len vdaka tomu, ze mali chlapci na krizovatkach predavaju cervene santaklausovske capice. Nic ine som nespozorovala. Vlastne som si ani neuvedomila ze je bola prva adventna nedela. Tu to proste nevnimas, pod palmami a s bohmi slonov, hadov a inych tvorov.
Kolega ma aj svoju malu svatynu doma, ale to tu maju vsetci, obetuju tam ryzu a ine veci a vsetko mi pekne samozrejme okolo toho pekne vysvetlil.
No asi to uz postnem, bo pisem dlho a uz sa mi miesaju zazitky...
Nakupila som teda suroviny a isli sme do domu jednej dievciny z mojho tymu kuchtit halusky. Varili sme v kuchyni jej starych rodicov, co bola dost vyzva... Ciste, ale jednoduche, vsade okolo pulty, kovove nadoby a bingo, dve platnicky plynoveho charakteru. Na jednej z nich stalo hnusne smradlave mlieko, z ktoreho si chodila ulievat pod chvilou babicka, co dost davalo zabrat mojmu zaludku. No zacali sme zemiakmi, ktore sme ale nastruhali asi dost nahrubo. Potom som tam nakydalvala ostatne veci a asi na 20.krat, co som tam nieco furt pridavala to malo konecne skoro spravnu konzistenciu. Nakoniec boli skoro haluskove, akurat ze sme sa dost ponahlali, takze som ich hadzala dost velke a tie hrube zemiaky ich spravili dost chlpate. okrem toho mierne surove :-) Ale kto tam vedel, ake maju byt naozaj :-). Plus miesto bryndze som pouzila obycajny syrokrem, dva plne tegliky, ktory je tu trosku kyslejsi ako nas, takze sa to podobalo. Bez slaninky, co sa ukazalo nakoniec ako dobry tah, ked sa vsetci vypytovali ci je to veg alebo non-veg. Veg zaberalo a vacsine ludi chutilo. Mozno ale aj preto, ze sme boli jedini, ktori nieco take navarili a vsetci boli dost vyhladoveni. A bolo toho dost, tesim sa dnes budem mat este na veceru. Pivo som tu ziadne ceske nezohnala, tak aby som reprezentovala nasu ochlastnu kulturu, aspon som kupila tmavy rum s kolou, ktory som samozrejme pod chvilou cucala.
Vsetko tam zacalo 2 hodiny neskor, ako uz klasika, trapnymi kecami o podnikani a inteligentnymi postrehmi ajsekarov, co bolo dost unavne. Cez prestavku sa tancovali korporatne ajsekarske tance (pomoc!), ktore neznasam uz z Prahy, ale aspon bola zabava ich pozorovat. Potom nasledovala dalsia debata na temu zodpovednost firiem voci spolocnosti, bla bla bla, a potom konecne prezentacie. Najprv vsetky krajiny mali svoje ppt. prezentacie a potom sa hrnuli ludia k stankom a skusali rozne delikatesy a nemalo drinkov. S ppt prezentaciou som mala velky uspech, pretoze som ju pojala velmi lezerne a dost vtipne a interaktivne :-) Spoznala som sa s par ostatnymi stazistami, francuzmi, turkom, holandanmi, finkou, nemcami, britmi a poliakom, s ktorym som konecne mohla rozpravat slovensky. Okrem nich som spoznala niekolko panakov rozneho charakteru a indicku specialitu. Do chipsu/chrumky tvaru poharika sa naleje whiska s vodou, konzument sa pekne zakloni, otvori pusu a sup s celym "poharikom" do ust. Potom este par krat zatocit okolo vlastnej osi a 4. alkoholicky den v rade uspesne zakonceny :-)
V sobotu som bola u kolegu, ktory sa ma tu vo firme celkom ujal a velmi mi radi a pomaha, celkom si rozumieme a je to fajn, lebo furt mi hovori, ze cokolvek budem potrebovat, mam mu povedat. Oni su vlastne ale vsetci taki ustretovi.
Jeho zena, alebo viacmenej ich "sluzka" nam pripravila fajny obedik, nie pikantny, kuriatko, ryza, spenat, a take podobne dobrotky, takze som sa poriadne napapala, mali sme fajny cajik, drzala som male dietatko, hrala som sa s nim, pozrela si svadobny album, ktory vazil asi 5 kilo, teda to bolo fotiek s roznymi ceremoniami a tak... Tak sme posedavali, vegetili, rozpravali sa. Byvaju teraz v takom dvojizbovom byte, celkom normalnom ked porovnavam s nami napriklad, ale stavia sa mu niekde dom, kde sa nastahuju tak za 2 mesiace, takze sa uz tesim na kolaudaciu! Potom ma vzali von na to moje prve kokosove cudo. Bolo fajne, osviezujuce, ale neviem prirovnat k ziadnej chuti. Ani kokosovo nechuti. A dnes som si dala znova cestou do roboty.
Po kokose sme isli este naspat, na vodku s dzusikom, a potom ma odviezol zase do mesta, kde som sa stretla s Kishanom (to je ten ajsekar s turbanom a motorkou) a isli sme na veceru. Za 100 rupii sme obidvaja mali jedlo aj s velkym pivom. Mala som super den, tak som si povedala ze sa obohatim o dalsiu skusenost a objednala som si nieco, co je dooost stiplave aj pre Indov. Zvladla som to na jednicku, zcasti vdaka pivu, ale bolo to fajne, Pikantne kuriatko a Pikantny karfiol.
Takze tento vikend bol velmi intenzivny a utiekol ako voda, ved uz zacinam 3 tyzden!
Je celkom mozne, ze sa prestahujem, lebo neviem ci som pisala uz, kolega mi povedal, ze za tu cenu co ja platim mozem mat svoj jednoizbovy byt, v fajn stvrti blizsie k praci. To by bolo pretty cool, keby sme nieco nasli.
Vianoce sa tu zacali prejavovat uz koncom minuleho tyzdna, ked zacala zima. Je to smiesne, ale v noci je iba okolo 17 stupnov, za to dni su hic furt. Spat k tym Vianociam; nie je to nic ako u nas; viem ze idu Vianoce len vdaka tomu, ze mali chlapci na krizovatkach predavaju cervene santaklausovske capice. Nic ine som nespozorovala. Vlastne som si ani neuvedomila ze je bola prva adventna nedela. Tu to proste nevnimas, pod palmami a s bohmi slonov, hadov a inych tvorov.
Kolega ma aj svoju malu svatynu doma, ale to tu maju vsetci, obetuju tam ryzu a ine veci a vsetko mi pekne samozrejme okolo toho pekne vysvetlil.
No asi to uz postnem, bo pisem dlho a uz sa mi miesaju zazitky...
Tuesday, November 28, 2006
Co ma pohorsilo
Skoro som spadla z motorky, ked mi to moj ajsekarsky sprievodca povedal...
Prechadzali sme v nedelu mne neznamou stvrtou, nijak zaujimavou, okrem prachu a smeti po uliciach (na ktore som si velmi rychlo musela zvyknut), krav, psov a ludi predavajucich cerstvo pripravene jedlo (nie moc lakavo vyzerajuce), piratske kopie knih (z dvoch co som si kupila uz mam jednu za sebou a tesim sa na Coelhovho Zahira), oblecenie (second-handovo posobiace, pripadne Saree, alebo fake znackove) a iny tovar.
Kishan ma upozornil, na fakt - ktory by som si vobec nevsimla - ze jedna strana ulice je tu cisto moslimska a druha cisto krestanska. Ziadne nezhody tu vsak nevladnu. Ked sme prechadzali okolo kostola, len tak mimo recou spomenul, ze miestni krestania dostavaju od misionarov vcelku slusne peniaze (!). Tak som sa dozvedela cely pribeh, ako pred nie tak dlhou dobou zacali prichadzat do mesta krestanski misionari, povacsinou Nemci, s cielom samozrejme rozsirit slovo Bozie aj do tychto koncin. Vybrali nieco medzi 5 az 10 tisic ludi, zijucich v horsich podmienkach, a prislubili (a kazdorocne aj davaju) peniaze, zamestanie a skolu pre deti pod podmienkou obratenia sa na krestansku vieru. Neviem ako vam, ale mne to pride dost ubohe a sokujuce. Okrem toho, tych, ktory peniaze tolko nepotrebuju lakaju formou roznych vecierkov, ci clenstva v kluboch. Viem, ze u nas tiez existuje nejaka forma podpory svojich oveciek, ale kazdopadne to je viac nez nespravne kupovat si ludi pre akekolvek nabozenstvo. Co si o tom myslite?
Prechadzali sme v nedelu mne neznamou stvrtou, nijak zaujimavou, okrem prachu a smeti po uliciach (na ktore som si velmi rychlo musela zvyknut), krav, psov a ludi predavajucich cerstvo pripravene jedlo (nie moc lakavo vyzerajuce), piratske kopie knih (z dvoch co som si kupila uz mam jednu za sebou a tesim sa na Coelhovho Zahira), oblecenie (second-handovo posobiace, pripadne Saree, alebo fake znackove) a iny tovar.
Kishan ma upozornil, na fakt - ktory by som si vobec nevsimla - ze jedna strana ulice je tu cisto moslimska a druha cisto krestanska. Ziadne nezhody tu vsak nevladnu. Ked sme prechadzali okolo kostola, len tak mimo recou spomenul, ze miestni krestania dostavaju od misionarov vcelku slusne peniaze (!). Tak som sa dozvedela cely pribeh, ako pred nie tak dlhou dobou zacali prichadzat do mesta krestanski misionari, povacsinou Nemci, s cielom samozrejme rozsirit slovo Bozie aj do tychto koncin. Vybrali nieco medzi 5 az 10 tisic ludi, zijucich v horsich podmienkach, a prislubili (a kazdorocne aj davaju) peniaze, zamestanie a skolu pre deti pod podmienkou obratenia sa na krestansku vieru. Neviem ako vam, ale mne to pride dost ubohe a sokujuce. Okrem toho, tych, ktory peniaze tolko nepotrebuju lakaju formou roznych vecierkov, ci clenstva v kluboch. Viem, ze u nas tiez existuje nejaka forma podpory svojich oveciek, ale kazdopadne to je viac nez nespravne kupovat si ludi pre akekolvek nabozenstvo. Co si o tom myslite?
Monday, November 27, 2006
Obrazky!!
Tak sa mi nejako podarilo sem vlozit tieto 2. Prvy je nejaky hindu chram. Pisem nejaky, pretoze ich tu je na kazdej ulici vela, takze blizsiu specifikaciu odo mna nemozte ocakavat ;-) No a druhy je v botanickej zahrade s mojou roomie Yifan. Obidva su z nasej sobotnajsej prehliadky mesta
Sunday, November 26, 2006
Sobota vecer
Sobota vecer. Sedim dost vycerpana z celeho dna na mojej vankusom obohatenej posteli (mimochodom, mam pocit, ze matrac je naplneny slamou, alebo papierom, sudiac podla sustaveho zvuku, ked sa v noci prevraciam).
Vcera vecer sme sa s Yifan (moja Malajska roomie) rozhodli vyhodit si z kopytka a zajst konecne niekam von na veceru. Zavolala som teda Kishana (ajsekar s turbanom) aby sme mali pri sebe niekoho miestneho a aby pomohol pri vybere miesta. Bolo celkom zaujimave dohodnut si miesto stretnutia, tak sme sa jednoducho nechali odviest na MG (Mahathma Ghandi) Road, co je najznamejsia ulica v Bangalore a nasledne si vymienali sms a telefonaty s popisom obchodov, ktore vidime. Nakoniec sme sa nasli a rozhodli zajst na cinu. Ako sa ukazalo, bol to naozaj dobry napad, Yifan nam objednala v cinstine a urobila nam sprievodcu cinskou kuchynou s prislubom, ze mi nieco uvari aj na nasom house. Tak som jej aj ja slubila, ze jej urobim spagety, pravdepodobne s kecupom a syrom J To bude rada! Na tomto mieste musim dodat, ze napriek tomu, ze sme boli v jednej z lepsich restauracii, zaplatili sme kazdy asi tolko co za 69 Kc obedne menu v Prahe a k tomu sme mali uzasny servis, zahrnajuci casnikov, ktory nam priebezne chodili dokladat, ked uvideli prazdne taniere.
Po veceri sme si dopriali pivko, ktore chuti skor ako americke ako nase, v jednom az prilis hlucnom music bare. Hudbu hrali tak nahlas, ze sme tam vsetci traja sedeli ako peny a pozorovali tancujucich/poskakujucich Indov, seba navzajom a dvoch bielych turistov a to bol aj zaver naseho vecera. Cestou domov som sa utvrdila vo svojich vynikajucich zjednavacich metodach, ked sme v snahe dostat sa domov ukecavali vodicov riksi na dobru cenu (pretoze po urcitej hodine uz nezapinaju taxameter, alebo si potom nauctuju dvakrat tolko). Vrcholom bolo, ked som pri vystupovani a plateni zahrala, ze mame o 10 menej ako dohodnuta cena a vodic bez namietok vzal, co sme mu dali a odisiel. Ako som zistila dnes, zaplatili sme ovela menej akoby sme platili pri normalnej cene. Darmo, som predsa Slovenka, viem ako o.. klamat system J
Na sobotu sme sa s Yifan dohodli, ze ked sa prebudime, pojdeme na „prehliadku zaujimavych miest“ v meste. Tak sa aj stalo... Pomaly sme sa vychystali a nechali sa odviezt niekde, kde sme tusili ze nieco take najdeme.. Uz som mozno spominala, ze je tazko orientovat sa podla mapy, alebo vobec cohokolvek. Okrem toho moc tu toho k videniu asi nie je... Ked sme vystupili na mieste, ktore ma podla „mapy“ najvacsiu koncentraciu zaujimavych budov, ocitli sme sa v pomerne rozlahlom parku, ktory by u nas bol isto peknym a oblubenym miestom na prechadzky, alebo krabicove vino. Tento vsak bol zarasteny, plny odpadkov, ale napriektomu aj ludi posedavajucich na lavickach. Na jeho konci sme celkom znechutene narazili na budovu Najvyssieho sudu (tzv High Court po bangalorsky, inac vsade na svete Supreme Court, nie?), co je celkom velka cervena budova, ktoru si ale bezny clovek prezrie len z ulice 200 m pre nim. Hned oproti je dalsia vladna budova, ktora sa vola Vidhan Soudha a je este krajsia ako sud. Je na zamyslenie, ze vsetky vladne urady a podobne budovy su tu vzdy krasne opecovane, s upravenou zelenou, cistymi chodnikmi vsade dookola a ostatne miesta chatraju..
No, tu sa dostavam na zaciatok nasho dna. Pri foteni tychto prvych peknych a velkych budov nas vyrusil pan, ktory nam zacal vnucovat svoje sprievodcovske sluzby. Spociatku sme ignorovali, no potom nam zacal ukazovat svoju riksu, brozurku, co vsetko nam ukaze, svoje vizitky, „best quality service“, „your guide“ a cenu 10 rupii za hodinu. To sme uz zbystrili pozornost a ked povedal, ze mozme vystupit kedy chceme, rozhodli sme sa ist do toho. Nechcelo sa nam tomu uverit, ale pri predstave ze by sme mali po celom Bangalore bez spolahlivej mapy hladat pekne miesta, sme sadli do rikse a isli.
Prva zastavka bol Bangalore palace, co je v podstate len replika europskeho hradu, zvnutra bohate vyzdobena, co sme sa mohli ale presvedcit len vo „foajee“, pretoze 200 rupii sa nam za prehliadku ani trosku nechcelo davat. Palac sa bez vstupneho ani nesmie fotit, ako nas upozornil pan straznik s flintou v ruke, ale podarilo sa mi ukorystit 3 obrazky zo zadneho okienka rikse pri ceste odtial. Pri druhej zastavke sme uz zacali mat tusenie, preco prehliadka mesta stoji len 10 na hodinu, ked nas pan vylozil pri luxusne vyzerajucom obchodiku plnom drahych suvenirov so slovami „the best kashmir, madam, best jewellery, madam, have a look, don t have to purchase, have a look, madam“ J Tak madam had a look... Vecicky tu ale boli prekrasne, hodvabne a kasmirove latky, saly, rozne vyrobky, rucne tkane koberce, sperky, drevene blbosticky, mramorovy Taj Mahal, a rozne gycovo vyzerajuce hand made vyrobky, ale kua drahe! Tak sme sa vratili k nasemu sprievodcovi a zamierili k dalsiemu bodu, ktorym bol, ako inac dalsi obchodik so suvenirmi! Cestou nam ale poukazoval nejake zaujimave miesta, pri ktorych by ale objektivne aj tak nemalo zmysel zastavovat. Po onom druhom obchodiku sme mu uz oznamili „no shopping“, tak nas vzal do veeelkej zahrady s nejakym nazvom, ktory updejtujem neskor, bo mi to tu nejak nejde s menami a nazvami...(nehovoriac o tom, ze v piatok som sa v praci predstavovala ludom, s ktorymi som sa vraj uz pred tym zoznamovala, trapaaas, ale ked vsetci vyzeraju podobne...). Zahrada je celkom pekna, plna roznych nam neznamych stromov a krickov a kraluje jej velikansky historicky sklennik, v ktorom sa akurat pripravovala nejaka vystava ruzi, ale evidenetne stihli tak akurat zasiat semienka... Kupodivu je aj dobre udrzovana, co ale neznamena, ze su v nej pokosene travniky, aj smetia sa tu najde za par vriec... Cestou z nej k nasej riksi sme si od poulicneho predavaca kupili divne ovocie z nazvom guava (asi), ktore sa myslim neda porovnat k nijakemu nam znamemu.... zvonka zelene, zvnutra ruzove, velke ako pomaranc, celkom tvrde, podavane narezane na mesiaciky so solou a stiplavym korenim (!), ktore by som mozno nahradila cukrom.
Este v zahrade nam vodic vysvetlil, ze za kazdu navsetu obchodu dostane kupon a za 10 si to chodi v nedelu vymenovat za knihy, oblecenie a ine skolske potreby pre jeho 4 deti v hodnote 500R (udajne). K tomu nas asi 40 rocny pan este informoval, ze jeho mila 21 rocna manzelka caka 5. na co nasledovala, uz klasicka otazka, ci sme vydate. Inac nas sprievodca bol naozaj velmi mily, vysvetloval nam veci, fotil nas a vychadzal v ustrety s cim bolo treba, skratka „best quality service“. Tak nam ho prislo trosku luto a suhlasili sme s rychlou navsetvou este jedneho shopu, kde sme sa zase len tak pomotali, popozerali znova ten isty tovar a s kuponom v jeho vrecku sa nechali odviest na posledne miesto – MG road – kde sme mu zaplatili za 2,5 hodiny smiesnych 30 rupii (a to spolu) a isli. Je mi ho celkom luto, pretoze za ten cas a tie kilometre co s nami najazdil mohol mat vcelku slusne prachy od normalnych cestujucich, a takto si zarobil 30 a 4 kuponiky. Ale snad to chlapik ma spocitane, lebo bol fakt sympatak a super, ze nam ukazal skoro vsetko co sa tu da vidiet. Su tu este asi dve muzea, ale to nechame nabuduce.
Na MG sme si nakupili potrebne veci a rozdelili sa, pretoze moja trosku viac senzitivna spolubyvajuca (vo vela ohladoch) sa necitila dobre a isla domov, a ja som mala dohodnute stretnutie s Devikou. S nou som sa este trosku pomotala a isla napokon do nasho housu. Pozreli sme si par dielov serialov, no a teraz tu uz polomrtva unavou pisem o tomto mojom dni, ktorym zacinam druhy tyzden svojho pobytu v tomto prazvlastnom „awe-„ meste. Hm tak to som prave vymyslela, lebo sa neviem rozhodnut, ci je awesome alebo awefull... Hned ako na to pridem, dam vediet. Bude to ale asi nezavazne, pretoze za tych 6 mesiacov sa to asi velakrat zmeni.
Papa a piste.
Vcera vecer sme sa s Yifan (moja Malajska roomie) rozhodli vyhodit si z kopytka a zajst konecne niekam von na veceru. Zavolala som teda Kishana (ajsekar s turbanom) aby sme mali pri sebe niekoho miestneho a aby pomohol pri vybere miesta. Bolo celkom zaujimave dohodnut si miesto stretnutia, tak sme sa jednoducho nechali odviest na MG (Mahathma Ghandi) Road, co je najznamejsia ulica v Bangalore a nasledne si vymienali sms a telefonaty s popisom obchodov, ktore vidime. Nakoniec sme sa nasli a rozhodli zajst na cinu. Ako sa ukazalo, bol to naozaj dobry napad, Yifan nam objednala v cinstine a urobila nam sprievodcu cinskou kuchynou s prislubom, ze mi nieco uvari aj na nasom house. Tak som jej aj ja slubila, ze jej urobim spagety, pravdepodobne s kecupom a syrom J To bude rada! Na tomto mieste musim dodat, ze napriek tomu, ze sme boli v jednej z lepsich restauracii, zaplatili sme kazdy asi tolko co za 69 Kc obedne menu v Prahe a k tomu sme mali uzasny servis, zahrnajuci casnikov, ktory nam priebezne chodili dokladat, ked uvideli prazdne taniere.
Po veceri sme si dopriali pivko, ktore chuti skor ako americke ako nase, v jednom az prilis hlucnom music bare. Hudbu hrali tak nahlas, ze sme tam vsetci traja sedeli ako peny a pozorovali tancujucich/poskakujucich Indov, seba navzajom a dvoch bielych turistov a to bol aj zaver naseho vecera. Cestou domov som sa utvrdila vo svojich vynikajucich zjednavacich metodach, ked sme v snahe dostat sa domov ukecavali vodicov riksi na dobru cenu (pretoze po urcitej hodine uz nezapinaju taxameter, alebo si potom nauctuju dvakrat tolko). Vrcholom bolo, ked som pri vystupovani a plateni zahrala, ze mame o 10 menej ako dohodnuta cena a vodic bez namietok vzal, co sme mu dali a odisiel. Ako som zistila dnes, zaplatili sme ovela menej akoby sme platili pri normalnej cene. Darmo, som predsa Slovenka, viem ako o.. klamat system J
Na sobotu sme sa s Yifan dohodli, ze ked sa prebudime, pojdeme na „prehliadku zaujimavych miest“ v meste. Tak sa aj stalo... Pomaly sme sa vychystali a nechali sa odviezt niekde, kde sme tusili ze nieco take najdeme.. Uz som mozno spominala, ze je tazko orientovat sa podla mapy, alebo vobec cohokolvek. Okrem toho moc tu toho k videniu asi nie je... Ked sme vystupili na mieste, ktore ma podla „mapy“ najvacsiu koncentraciu zaujimavych budov, ocitli sme sa v pomerne rozlahlom parku, ktory by u nas bol isto peknym a oblubenym miestom na prechadzky, alebo krabicove vino. Tento vsak bol zarasteny, plny odpadkov, ale napriektomu aj ludi posedavajucich na lavickach. Na jeho konci sme celkom znechutene narazili na budovu Najvyssieho sudu (tzv High Court po bangalorsky, inac vsade na svete Supreme Court, nie?), co je celkom velka cervena budova, ktoru si ale bezny clovek prezrie len z ulice 200 m pre nim. Hned oproti je dalsia vladna budova, ktora sa vola Vidhan Soudha a je este krajsia ako sud. Je na zamyslenie, ze vsetky vladne urady a podobne budovy su tu vzdy krasne opecovane, s upravenou zelenou, cistymi chodnikmi vsade dookola a ostatne miesta chatraju..
No, tu sa dostavam na zaciatok nasho dna. Pri foteni tychto prvych peknych a velkych budov nas vyrusil pan, ktory nam zacal vnucovat svoje sprievodcovske sluzby. Spociatku sme ignorovali, no potom nam zacal ukazovat svoju riksu, brozurku, co vsetko nam ukaze, svoje vizitky, „best quality service“, „your guide“ a cenu 10 rupii za hodinu. To sme uz zbystrili pozornost a ked povedal, ze mozme vystupit kedy chceme, rozhodli sme sa ist do toho. Nechcelo sa nam tomu uverit, ale pri predstave ze by sme mali po celom Bangalore bez spolahlivej mapy hladat pekne miesta, sme sadli do rikse a isli.
Prva zastavka bol Bangalore palace, co je v podstate len replika europskeho hradu, zvnutra bohate vyzdobena, co sme sa mohli ale presvedcit len vo „foajee“, pretoze 200 rupii sa nam za prehliadku ani trosku nechcelo davat. Palac sa bez vstupneho ani nesmie fotit, ako nas upozornil pan straznik s flintou v ruke, ale podarilo sa mi ukorystit 3 obrazky zo zadneho okienka rikse pri ceste odtial. Pri druhej zastavke sme uz zacali mat tusenie, preco prehliadka mesta stoji len 10 na hodinu, ked nas pan vylozil pri luxusne vyzerajucom obchodiku plnom drahych suvenirov so slovami „the best kashmir, madam, best jewellery, madam, have a look, don t have to purchase, have a look, madam“ J Tak madam had a look... Vecicky tu ale boli prekrasne, hodvabne a kasmirove latky, saly, rozne vyrobky, rucne tkane koberce, sperky, drevene blbosticky, mramorovy Taj Mahal, a rozne gycovo vyzerajuce hand made vyrobky, ale kua drahe! Tak sme sa vratili k nasemu sprievodcovi a zamierili k dalsiemu bodu, ktorym bol, ako inac dalsi obchodik so suvenirmi! Cestou nam ale poukazoval nejake zaujimave miesta, pri ktorych by ale objektivne aj tak nemalo zmysel zastavovat. Po onom druhom obchodiku sme mu uz oznamili „no shopping“, tak nas vzal do veeelkej zahrady s nejakym nazvom, ktory updejtujem neskor, bo mi to tu nejak nejde s menami a nazvami...(nehovoriac o tom, ze v piatok som sa v praci predstavovala ludom, s ktorymi som sa vraj uz pred tym zoznamovala, trapaaas, ale ked vsetci vyzeraju podobne...). Zahrada je celkom pekna, plna roznych nam neznamych stromov a krickov a kraluje jej velikansky historicky sklennik, v ktorom sa akurat pripravovala nejaka vystava ruzi, ale evidenetne stihli tak akurat zasiat semienka... Kupodivu je aj dobre udrzovana, co ale neznamena, ze su v nej pokosene travniky, aj smetia sa tu najde za par vriec... Cestou z nej k nasej riksi sme si od poulicneho predavaca kupili divne ovocie z nazvom guava (asi), ktore sa myslim neda porovnat k nijakemu nam znamemu.... zvonka zelene, zvnutra ruzove, velke ako pomaranc, celkom tvrde, podavane narezane na mesiaciky so solou a stiplavym korenim (!), ktore by som mozno nahradila cukrom.
Este v zahrade nam vodic vysvetlil, ze za kazdu navsetu obchodu dostane kupon a za 10 si to chodi v nedelu vymenovat za knihy, oblecenie a ine skolske potreby pre jeho 4 deti v hodnote 500R (udajne). K tomu nas asi 40 rocny pan este informoval, ze jeho mila 21 rocna manzelka caka 5. na co nasledovala, uz klasicka otazka, ci sme vydate. Inac nas sprievodca bol naozaj velmi mily, vysvetloval nam veci, fotil nas a vychadzal v ustrety s cim bolo treba, skratka „best quality service“. Tak nam ho prislo trosku luto a suhlasili sme s rychlou navsetvou este jedneho shopu, kde sme sa zase len tak pomotali, popozerali znova ten isty tovar a s kuponom v jeho vrecku sa nechali odviest na posledne miesto – MG road – kde sme mu zaplatili za 2,5 hodiny smiesnych 30 rupii (a to spolu) a isli. Je mi ho celkom luto, pretoze za ten cas a tie kilometre co s nami najazdil mohol mat vcelku slusne prachy od normalnych cestujucich, a takto si zarobil 30 a 4 kuponiky. Ale snad to chlapik ma spocitane, lebo bol fakt sympatak a super, ze nam ukazal skoro vsetko co sa tu da vidiet. Su tu este asi dve muzea, ale to nechame nabuduce.
Na MG sme si nakupili potrebne veci a rozdelili sa, pretoze moja trosku viac senzitivna spolubyvajuca (vo vela ohladoch) sa necitila dobre a isla domov, a ja som mala dohodnute stretnutie s Devikou. S nou som sa este trosku pomotala a isla napokon do nasho housu. Pozreli sme si par dielov serialov, no a teraz tu uz polomrtva unavou pisem o tomto mojom dni, ktorym zacinam druhy tyzden svojho pobytu v tomto prazvlastnom „awe-„ meste. Hm tak to som prave vymyslela, lebo sa neviem rozhodnut, ci je awesome alebo awefull... Hned ako na to pridem, dam vediet. Bude to ale asi nezavazne, pretoze za tych 6 mesiacov sa to asi velakrat zmeni.
Papa a piste.
Thursday, November 23, 2006
Mailik od maminky s odpovedami
Mozno aj trochu na pobavenie sem davam mail od maminky spolu s odpovedami, co som jej nan poslala:
Dufam, ze nebudes po nociach chodievat sama po meste, mas pocit, ze je to tam bezpecne?
Heh, tazko povedat, ci je to bezpecne. Hlavne neni bezpecne prechadzatcez cestu, takze vzdy stojim na kraji tak 10 minut, kym sa odhodlam:-) A co sa tyka ludi, je mi tazko povedat kto je normalny, kto jesocka a tak.. Oni vsetci vyzeraju tak magicky, ako nasi cigani, veru,takze neviem, ci su dobri ci zli :-) Ale ked chodim domov, tak je pouliciach kopec ludi, tak sa drzim pri nich...
Predsa si tam pre nich "ina", ked Ta tak ocumuju, aby ta nechceli aj osahavat a ine veci este k tomu..;-) bacha hej?
Hej :-)
Ako je tam vlastne?, myslim teplotne? popis, ako u nas v lete?, tie studene noci co znamenaju? staci ti ta deka na prikrytie?
Je tu tak ako u nas v lete, akurat asi vlhkejsie. Ale sranda ze sanepotim, ako u nas. V kancelarii (uz mam od dnes vsetko zariadene) -teda je to taky mensi open space office - je klimoska celkom kvalitna,takze je tak sviezo, ale nie zima, neboj nezamrznem!Studene noci su studene asi len pre nich, mne je docela teplo. Mame pusteny ventilator dokonca. No a vcera tapa cinska otvorila okno nachvilu (lebo je slaby signal, a vonku je lepsi) a naleteli komare,takze sme zabijali vecer... Ale inac je v pohode :-) Deka mi staci.Stale este nemam vankus, ale to poriesim cez vikend. Chceme istpozriet nejake tie pamatihodnosti a pekne miesta a popri tom snadnieco zozeniem.
Ozaj kasles este?
Nieee... troska, ale to uz len tak klasicky...
Boze same otazky, ale ked si ani neviem predstavit ako tam je, ako tam byvas, vsetko ma strasne zaujima. Kde vlastne je ten dom, niekde v centre, ci na okraji, ci ako?
Dom je na severovychode, ak si najdes na nejakej mape Wheeler Road,tak tam blizko, takze to neni ani okraj ani stred, ale firma je priletisku, tak je to daleko celkom. Ale fajne, lebo ked sa nasriam,mozem rovno letiet domov :-) Musim odfotit dom, potom poslem...
a firma je predpokladam v uplne inej casti ked tolko> musis cestovat. A ten autobus platis, ci je to firemne gratis?
Platim 500 na mesiac, co je ok, lenze kazdy den este miniem 40 nariksu. Chcem sa spytat ci mi to nepreplatia. Inac idem dnes na"lekarsku prehliadku", co musim podstupit, ak sa chcem prihlasit doposilky :-) Za 250 na mesiac, kua a mozem tam byt kelo chcem... A vpodstate hocikedy. Inac tu to bohovsky funguje. Rano pridem na 9, kedyzacina pracovna doba, a kedy aj prichadzaju vsetky firemne busy anikto tu neni! Zacnu sa trusit tak tesne pred 10, potom cely den vidimludi v parku, hrat pingpong, alebo len tak sa poflakovat po terasach apo budove... To ti je ako skola hrou.. Este vcera mi moj sef hovori:nemusis sa ponahlat a brat to tak vazne... Fajn, aspon bude cas navypisovanie.
Je to taky ako chodievaju tie fotky po nete, ze preplneny az z neho trcia ludia a sedia na streche? :-D
Nieee... to je specialny, taky pre asi 15 ludi, a chodi ich zo 20 prevsetkych, vzdy po rovnakych trasach. A vzdy je aspon ten nas spolovice prazdny..
S oblecenim si ako na tom?
Fajne ;-) Nic mi zatial nechyba. Zeny tu chodia skoro len v tychhabitoch, ale myslim, ze nevadi, ako chodim ja... Ked nemaju habit,maju rifle a nejake supne tricko... Inac si kupim aj ja asi habit :-)Maju 2 druhy, jedon sa vola nieco na S, ten je taky bezny a druhy savola tiez nieco na S a je taky spolocenskejsi... Inac som pozvana nasvatbu Devikinho bratranca, niekedy zaciatkom decembra, tak tam sitaky budem musiet obliect. To bude supeeeer. Ty vole, ale predstav si,je to svatba, kde bude 3000!!! ano 3 tisic ludi, trva 4 dni, akoze nievkuse, ale take ze rozne recepcie, bankety, vecere a tak rozdelenepocas celych 4 dni... To bude mazec! A bude to v Bangalorskom Palaci.Asi bohatsia.... trochen viac...
Mas pocit, ze si si vzala tie spravne veci, asi s topankami budes mat problem, vsak?
Nemam, to je fuk co nosim a co mam na sebe. vacsinou zeny aj tak majulen take hrozne sandale, co by si si u nas ani nekupila, leda u vietnamcov...
Bude sa tam dat aj nieco normalne na> seba dokupit, ked budes potrebovat?
Bude, aj znacky su tu lacne a da sa aj take rozne normalne veci za par supov
Bude to pre teba finance unosne?
Bude
Nezabudni pokracovat v pisani svojich zazitkov, citame z nich vsetkym znamym a vsetci sa na tom dobre bavia, ale ty to asi az tak zabavne tam nemas, vsak?
Ale v pohode, bavim sa. Je tu vela veci smiesnych, i ked niektore az smutne, ked stojis na krizovatke a deti idu k autam a zobru... rozne veci. Smiesna je ich anglictina.. vecer ked pridem domov, tak smeobidve radi, ze sa mozme normalne rozpravat... aj ked sme nie rodilemluvci, ale predsa lepsie ako tato spevava, skratena, nezrozumitelna anglina... nastasie moj sef, inac vyzera byt dost mlady, fesak, hovoridobrou anglictinou, ze sa da aj pocuvat, takze fajn.
Ozaj, tych psov sa nebojis? Je ich tam vela?
Psi si ludi ani nevsimaju, sice pravdepodobne kazdy druhy bude matnejaku besnotu, ale su v pohode... Chudence hladne. A kravy tiez, zerupo uliciach odpadky... Nebolo by to lepsie keby ich jedli? ...
Davaj si prosim ta pozor, strasne sa bojim, ked na vsetky tie nastrahy pomyslim. Co si si to vymyslela pre boha! Mozno sa onedlho budeme na tom len dobre bavit, a ze to bude pre teba jedna uzasna skusenost. Som na Teba hrda, ze si tam, ale teraz sa o Teba hlavne bojim, aby si to v zdravi prezila. Nemas este zaludocne problemy?
Nemam... Striedam to jedlo s McDonaldom, alebo pizzou. mame tu superjedalen! Sice na obed je na vyber medzi severo- a juho- indickymjedlom (co som vcera prvy krat skusila - teda sever - a nebolo ani mocpalive, ale take dost jednoduche) a potom tam su uuuuuuzasne dzusiky.Povies si aky chces, a rovno ti tam vytlacia. mala som hrozno, dnesmam limetku (ktora vobec neni kysla), melon a vcera este nejake divneovocie na M, ktore vyzera ako limetka tiez, ale cuti ako pomarancovyananas :-) No a maju aj toasty. Dnes som bola na ranajky na toast sdzemom, kedze som tu uz bola zas o 9, a nikde nikto... Potom tampodavaju rozne ine jedla, za dobre ceny a kavu, caj... milksejky...No a bomba je ze na kazdom oddeleni mame taku kuchynku, kde si zavolasa oni ti donesu kavicku, cajik, vodicku, co chces, normalne casnici,alebo ked ide okolo, len mu povies. Inac vsade su tu poskoci navsetko. Sa cudujem, ze mi niekto neutiera zadok na WC....
A co papavas? V robote sa ti bude dat chodit aspon na obedy? uz si topreskumala? Ozaj, a v sobotu nedelu mas dufam volno!
Hej bala som sa, ze soboty sa robi, ale dnes som vyzistila, ze pohoda...
A kolko je vlastne ten casovy posun, Ono vcera vyzistil, ze 4 a pol hodiny, je to tak?
Hej 4 a pol hodiny. Tu je teraz 12
Dufam, ze nebudes po nociach chodievat sama po meste, mas pocit, ze je to tam bezpecne?
Heh, tazko povedat, ci je to bezpecne. Hlavne neni bezpecne prechadzatcez cestu, takze vzdy stojim na kraji tak 10 minut, kym sa odhodlam:-) A co sa tyka ludi, je mi tazko povedat kto je normalny, kto jesocka a tak.. Oni vsetci vyzeraju tak magicky, ako nasi cigani, veru,takze neviem, ci su dobri ci zli :-) Ale ked chodim domov, tak je pouliciach kopec ludi, tak sa drzim pri nich...
Predsa si tam pre nich "ina", ked Ta tak ocumuju, aby ta nechceli aj osahavat a ine veci este k tomu..;-) bacha hej?
Hej :-)
Ako je tam vlastne?, myslim teplotne? popis, ako u nas v lete?, tie studene noci co znamenaju? staci ti ta deka na prikrytie?
Je tu tak ako u nas v lete, akurat asi vlhkejsie. Ale sranda ze sanepotim, ako u nas. V kancelarii (uz mam od dnes vsetko zariadene) -teda je to taky mensi open space office - je klimoska celkom kvalitna,takze je tak sviezo, ale nie zima, neboj nezamrznem!Studene noci su studene asi len pre nich, mne je docela teplo. Mame pusteny ventilator dokonca. No a vcera tapa cinska otvorila okno nachvilu (lebo je slaby signal, a vonku je lepsi) a naleteli komare,takze sme zabijali vecer... Ale inac je v pohode :-) Deka mi staci.Stale este nemam vankus, ale to poriesim cez vikend. Chceme istpozriet nejake tie pamatihodnosti a pekne miesta a popri tom snadnieco zozeniem.
Ozaj kasles este?
Nieee... troska, ale to uz len tak klasicky...
Boze same otazky, ale ked si ani neviem predstavit ako tam je, ako tam byvas, vsetko ma strasne zaujima. Kde vlastne je ten dom, niekde v centre, ci na okraji, ci ako?
Dom je na severovychode, ak si najdes na nejakej mape Wheeler Road,tak tam blizko, takze to neni ani okraj ani stred, ale firma je priletisku, tak je to daleko celkom. Ale fajne, lebo ked sa nasriam,mozem rovno letiet domov :-) Musim odfotit dom, potom poslem...
a firma je predpokladam v uplne inej casti ked tolko> musis cestovat. A ten autobus platis, ci je to firemne gratis?
Platim 500 na mesiac, co je ok, lenze kazdy den este miniem 40 nariksu. Chcem sa spytat ci mi to nepreplatia. Inac idem dnes na"lekarsku prehliadku", co musim podstupit, ak sa chcem prihlasit doposilky :-) Za 250 na mesiac, kua a mozem tam byt kelo chcem... A vpodstate hocikedy. Inac tu to bohovsky funguje. Rano pridem na 9, kedyzacina pracovna doba, a kedy aj prichadzaju vsetky firemne busy anikto tu neni! Zacnu sa trusit tak tesne pred 10, potom cely den vidimludi v parku, hrat pingpong, alebo len tak sa poflakovat po terasach apo budove... To ti je ako skola hrou.. Este vcera mi moj sef hovori:nemusis sa ponahlat a brat to tak vazne... Fajn, aspon bude cas navypisovanie.
Je to taky ako chodievaju tie fotky po nete, ze preplneny az z neho trcia ludia a sedia na streche? :-D
Nieee... to je specialny, taky pre asi 15 ludi, a chodi ich zo 20 prevsetkych, vzdy po rovnakych trasach. A vzdy je aspon ten nas spolovice prazdny..
S oblecenim si ako na tom?
Fajne ;-) Nic mi zatial nechyba. Zeny tu chodia skoro len v tychhabitoch, ale myslim, ze nevadi, ako chodim ja... Ked nemaju habit,maju rifle a nejake supne tricko... Inac si kupim aj ja asi habit :-)Maju 2 druhy, jedon sa vola nieco na S, ten je taky bezny a druhy savola tiez nieco na S a je taky spolocenskejsi... Inac som pozvana nasvatbu Devikinho bratranca, niekedy zaciatkom decembra, tak tam sitaky budem musiet obliect. To bude supeeeer. Ty vole, ale predstav si,je to svatba, kde bude 3000!!! ano 3 tisic ludi, trva 4 dni, akoze nievkuse, ale take ze rozne recepcie, bankety, vecere a tak rozdelenepocas celych 4 dni... To bude mazec! A bude to v Bangalorskom Palaci.Asi bohatsia.... trochen viac...
Mas pocit, ze si si vzala tie spravne veci, asi s topankami budes mat problem, vsak?
Nemam, to je fuk co nosim a co mam na sebe. vacsinou zeny aj tak majulen take hrozne sandale, co by si si u nas ani nekupila, leda u vietnamcov...
Bude sa tam dat aj nieco normalne na> seba dokupit, ked budes potrebovat?
Bude, aj znacky su tu lacne a da sa aj take rozne normalne veci za par supov
Bude to pre teba finance unosne?
Bude
Nezabudni pokracovat v pisani svojich zazitkov, citame z nich vsetkym znamym a vsetci sa na tom dobre bavia, ale ty to asi az tak zabavne tam nemas, vsak?
Ale v pohode, bavim sa. Je tu vela veci smiesnych, i ked niektore az smutne, ked stojis na krizovatke a deti idu k autam a zobru... rozne veci. Smiesna je ich anglictina.. vecer ked pridem domov, tak smeobidve radi, ze sa mozme normalne rozpravat... aj ked sme nie rodilemluvci, ale predsa lepsie ako tato spevava, skratena, nezrozumitelna anglina... nastasie moj sef, inac vyzera byt dost mlady, fesak, hovoridobrou anglictinou, ze sa da aj pocuvat, takze fajn.
Ozaj, tych psov sa nebojis? Je ich tam vela?
Psi si ludi ani nevsimaju, sice pravdepodobne kazdy druhy bude matnejaku besnotu, ale su v pohode... Chudence hladne. A kravy tiez, zerupo uliciach odpadky... Nebolo by to lepsie keby ich jedli? ...
Davaj si prosim ta pozor, strasne sa bojim, ked na vsetky tie nastrahy pomyslim. Co si si to vymyslela pre boha! Mozno sa onedlho budeme na tom len dobre bavit, a ze to bude pre teba jedna uzasna skusenost. Som na Teba hrda, ze si tam, ale teraz sa o Teba hlavne bojim, aby si to v zdravi prezila. Nemas este zaludocne problemy?
Nemam... Striedam to jedlo s McDonaldom, alebo pizzou. mame tu superjedalen! Sice na obed je na vyber medzi severo- a juho- indickymjedlom (co som vcera prvy krat skusila - teda sever - a nebolo ani mocpalive, ale take dost jednoduche) a potom tam su uuuuuuzasne dzusiky.Povies si aky chces, a rovno ti tam vytlacia. mala som hrozno, dnesmam limetku (ktora vobec neni kysla), melon a vcera este nejake divneovocie na M, ktore vyzera ako limetka tiez, ale cuti ako pomarancovyananas :-) No a maju aj toasty. Dnes som bola na ranajky na toast sdzemom, kedze som tu uz bola zas o 9, a nikde nikto... Potom tampodavaju rozne ine jedla, za dobre ceny a kavu, caj... milksejky...No a bomba je ze na kazdom oddeleni mame taku kuchynku, kde si zavolasa oni ti donesu kavicku, cajik, vodicku, co chces, normalne casnici,alebo ked ide okolo, len mu povies. Inac vsade su tu poskoci navsetko. Sa cudujem, ze mi niekto neutiera zadok na WC....
A co papavas? V robote sa ti bude dat chodit aspon na obedy? uz si topreskumala? Ozaj, a v sobotu nedelu mas dufam volno!
Hej bala som sa, ze soboty sa robi, ale dnes som vyzistila, ze pohoda...
A kolko je vlastne ten casovy posun, Ono vcera vyzistil, ze 4 a pol hodiny, je to tak?
Hej 4 a pol hodiny. Tu je teraz 12
Tuesday, November 21, 2006
Technicka
indicky Word pise miesto smajlikov J a L.... nu...
A hlavne citajte pekne poporiadku od spodu hore... system hlupy, ale nejako vypatram, ci sa to neda otocit..
A hlavne citajte pekne poporiadku od spodu hore... system hlupy, ale nejako vypatram, ci sa to neda otocit..
Mail rodicom
Toto som pisala domov nasim akurat teraz, ale hovorim si ze to sem dam, lebo su tam veci zhruba od nedele, ale bude aj nejaka aktualizacia, ale naco nieco pisat dvakrat :-)
cauko, mam teraz chvilku cas, skolenie skoncilo a mam cakat kym ma
konecne ezmu k tomu projektu. Je to daky divny system tu. No a smiesna
anglictina a vsetko vysvetluju ako pre blbych, necudo som na skoleni
so samymi ITakmi :-)
Vcera sa mi nastahovala spolubyvajuca z Malajzie, ale studuje na Novom
Zelande, je tu na rozvojovu prax. No v izbe su len 2 postele, skrina a
telka, par policiek... neboli tam ziadne prikryvky, este nemam vankus.
Je to tu dost zlozite pre mna este si nieco ist kupit, bo okolo su len
same domy a obyc obchody s jedlom, ovocie, zelenina... A ked niekam
chcem ist, musim si vzat riksu, co este nie som si ista,ci zvladnem, aby ma
nevodil po celom meste. Inac z firmy ma prvy den vzalo auto az domov,
aj rano a vcera vecer som musela ist firemnym autobusom, ktory stoji
asi 5km od mojho domu, takze som isla prvy krat sama riksou :-) bolo
to kuul, ani ma neosrial :-) a rano zas, musim sa dostat riksou na 8
na mieso, kde zase chodi ten bus. Ten ide inac asi hodinu, takze
stravim 1 a pol hodiny cestou, rano aj vecer.. a som v robote do 6.
Dom to je velky, asi 2 poschodia a na kazdom su zo 4 izby po 2 alebo
3, byvaju tam aisecari,stretla som uz 4 baby, ale este som nemala cas
ani naladu na nejake zblizovanie. Malajcanka je v pohode, moderna :-)
Umyt sa mam kde, i ked musim chodit na poschodie do sprchy, lebo nejde
mi bojler a zachod tiez, tak musim splachovat vedrom :-)
Vodu si kupujem a v dome v kuchynke maju aj ten filter som vcera
zistila, tak mozem aj tu pit, ale zatial ani to nebudem riskovat :-)
Byva tam taka mlada rodinka indicka, ktora sa stara o udrzbu a vsetko,
ta pani, teda mlada pani (22 rocna s dvoma detmi, ktore chodia za mnou
a pytaju si chockolate alebo biscuit.... nedam, dala som im kazdemu
cukrik a potom furt li do mojej izby) No tak ta pani kazdy den
upratuje, umyva kupelnu a dlazku, na poschodi je ze vraj pracka, tak
neni problem, aj chladnicka v kuchyni.
Ked som prisla v nedelu, bola som teda pekne nasrana, okremtoho ma
furt boli hlava z cesty, bo chaos, stale trubenie a vyfukove vypary...
fujka
No a ked som este videla tu izbu a spala prvu noc pod uterakom, ktory
som nastastie stihla si kupit bolo to hrozne. Este som aj bola hladna,
lebo za tie prve dva dni dom bola prejedena stiplavych
divnechutnajucich maglazikov :-) Ktore su ale dobre, ale co je vela to
je vela.
V pondelok vecer ma vzal jeden z Aiesecu s turbanom, lebo je nejaky
nie Hinduista, ale Sigh, ci co, a musi mat v nom zabalene vlasy, na
motorke kupit veci, tak som si kupila teda tu plachtu a prikryvku,
farebne neladiace, ale lacne, plus hrncek a misku. Potom som si kupila
6 hamburgerov aby som sa najedla a isli sme na pivo. To bol dobry
vecer a tak mi asi pomohol z krizy. Ta asi este pride, ale aspon na
zaciatok :-)
Hovorili, ze asi sa nebudu dat posielat prilohy a pouzivat USBcka, co
je naprd, ale skusim potom a uvidim. Teraz som na takom erarnom PC tak
uz koncim
cauko, mam teraz chvilku cas, skolenie skoncilo a mam cakat kym ma
konecne ezmu k tomu projektu. Je to daky divny system tu. No a smiesna
anglictina a vsetko vysvetluju ako pre blbych, necudo som na skoleni
so samymi ITakmi :-)
Vcera sa mi nastahovala spolubyvajuca z Malajzie, ale studuje na Novom
Zelande, je tu na rozvojovu prax. No v izbe su len 2 postele, skrina a
telka, par policiek... neboli tam ziadne prikryvky, este nemam vankus.
Je to tu dost zlozite pre mna este si nieco ist kupit, bo okolo su len
same domy a obyc obchody s jedlom, ovocie, zelenina... A ked niekam
chcem ist, musim si vzat riksu, co este nie som si ista,ci zvladnem, aby ma
nevodil po celom meste. Inac z firmy ma prvy den vzalo auto az domov,
aj rano a vcera vecer som musela ist firemnym autobusom, ktory stoji
asi 5km od mojho domu, takze som isla prvy krat sama riksou :-) bolo
to kuul, ani ma neosrial :-) a rano zas, musim sa dostat riksou na 8
na mieso, kde zase chodi ten bus. Ten ide inac asi hodinu, takze
stravim 1 a pol hodiny cestou, rano aj vecer.. a som v robote do 6.
Dom to je velky, asi 2 poschodia a na kazdom su zo 4 izby po 2 alebo
3, byvaju tam aisecari,stretla som uz 4 baby, ale este som nemala cas
ani naladu na nejake zblizovanie. Malajcanka je v pohode, moderna :-)
Umyt sa mam kde, i ked musim chodit na poschodie do sprchy, lebo nejde
mi bojler a zachod tiez, tak musim splachovat vedrom :-)
Vodu si kupujem a v dome v kuchynke maju aj ten filter som vcera
zistila, tak mozem aj tu pit, ale zatial ani to nebudem riskovat :-)
Byva tam taka mlada rodinka indicka, ktora sa stara o udrzbu a vsetko,
ta pani, teda mlada pani (22 rocna s dvoma detmi, ktore chodia za mnou
a pytaju si chockolate alebo biscuit.... nedam, dala som im kazdemu
cukrik a potom furt li do mojej izby) No tak ta pani kazdy den
upratuje, umyva kupelnu a dlazku, na poschodi je ze vraj pracka, tak
neni problem, aj chladnicka v kuchyni.
Ked som prisla v nedelu, bola som teda pekne nasrana, okremtoho ma
furt boli hlava z cesty, bo chaos, stale trubenie a vyfukove vypary...
fujka
No a ked som este videla tu izbu a spala prvu noc pod uterakom, ktory
som nastastie stihla si kupit bolo to hrozne. Este som aj bola hladna,
lebo za tie prve dva dni dom bola prejedena stiplavych
divnechutnajucich maglazikov :-) Ktore su ale dobre, ale co je vela to
je vela.
V pondelok vecer ma vzal jeden z Aiesecu s turbanom, lebo je nejaky
nie Hinduista, ale Sigh, ci co, a musi mat v nom zabalene vlasy, na
motorke kupit veci, tak som si kupila teda tu plachtu a prikryvku,
farebne neladiace, ale lacne, plus hrncek a misku. Potom som si kupila
6 hamburgerov aby som sa najedla a isli sme na pivo. To bol dobry
vecer a tak mi asi pomohol z krizy. Ta asi este pride, ale aspon na
zaciatok :-)
Hovorili, ze asi sa nebudu dat posielat prilohy a pouzivat USBcka, co
je naprd, ale skusim potom a uvidim. Teraz som na takom erarnom PC tak
uz koncim
Prvy prispevok :-)
Sedim vo svojom novom Indickom domove a tak si hovorim, ze bude najvyssi cas nieco napisat. A je toho viac nez dost. Zacnem pekne poporiadku a zacinam tou pozitivnou castou mojho zatial kratkeho pobytu, takze momentalny stav a posledne 3 hodky zatial rozoberat nebudem...
Indicky pribeh zacinal uz v lietadle, kde som bola jedna z priblizne 10 „bielych“ cestujucich v inac docela velkom Boeingu smerujucom do Bangaloru. Dostala som miesto vedla postarsej Indky oblecenej v typickom „habite“ (ktory ma svoje specialne meno, ktore si ale ako mnoho inych nazvov a mien ludi, ktorych som uz stihla stretnut, samozrejme absolutne nepamatam). Pani ma hned od zaciatku oboznamila s charakteristickym rysom tunajsej kultury, ktorym je nerespektovanie osobneho priestoru inych ludi, ked sa spokojne vyspala na mojom ramene, potom, co ma vyspovedala o kazdom detaile mojho zivota. Nejako mi to ale vobec nevadilo. Pre nedostatok „normalneho“ jedla som na obed dostala moznost ochutnat moje prve indicke vegetarianske jedlo, ryza, pikantny spenat, fazulove neviemco a rozne chutne i menej chutne omacky. Co mi najviac chutilo, bolo nakladane mango, ktore mi teda pekne prepalilo vsetky trubky J Samozrejme, pri vychutnavani svojho vytuzeneho obedu som si vypocula lamanou anglictinou, na ktoru som zvacsa len prikyvovala, mnohe informacie o jedle, otvorila svojej susedke vsetky mozne sacky a tegliky, ktore mi vsunula pod nos bez toho aby vobec povedala o co jej ide a podobne doteraz nepoznane zalezitosti. Na veceru som znova ochutnala nejake cudne mixy, omacky a smiesny dezert, ktory bol asi az privela.
Po pristati ma nastastie uz cakala uvitacia delegacia ajsekarov, vyfasovala som „vkusne“ zabalene gerbery a sup do rodinky. Z letiska ma viezol bratranec mojej hostitelky Deviky, Aze, v malickom Hyundai (evidentne jedno z najcastejsich aut spolu s miestnym vozitkom znacky Tata a riksami). Nebudem ani hovorit, ze otvarajuc mi lave predne dvere som mala na jazyku, ze nemam vodicak, a ze nech soferuju radsej oni :-D. Pred prichodom domov sme sa zastavili v vcelku nobl hoteli na cajik, bola som vyspovedana a takisto ja som vyspovedala svojich novych priatelov. Devika ma 18 rokov a studuje 1 rocnik na vyske a Aze pracuje v obchodnom oddeleni nejakej firmy. Spociatku som sa pri vstupe do toho kuul hotelu docela bala cien, ale bola som velmi milo prekvapena. Inac takto travia vacsinu svojho volneho casu, odvezu sa do nejakeho fancy hotela a len tak posedavaju pri kave.
Vsetci mladi, ktorych som doteraz stretla pochadzaju z docela vyssie postavenych rodin, ale myslim, ze sa to da porovnat tak s priemernou slovenskou ci ceskou rodinou, az na to, ze my vacsinou doma nemame 2 13rocne sluzky, vodica a este pani, ktora sa len tak mota po dome a pomaha s cim treba. Ako mi bolo vysvetlene, je to ale skor charitativna zalezitost, kedze mlade dievcata si vezmu domov zo sirotinca, daju im aky taky domov a najdu manzela. Rovnako je to aj s dcerami. Rodina im vyberie vhodneho zenicha, aj ked dnes je to viacmenej len formou doporucenia a dievcata mozu odmietnut. Na druhej strane, je nemyslitelne aby sa rodina dozvedela, ze dcera ma frajera. Taky pripad je napriklad Devikina sestra (divneho mena), ktora ma 20 rokov a frajera s ktorym sa nepriznava ani sesterniciam a pekne ho taji a zdoveruje sa len kamaratom a sestre. Bezny postup je potom taky, ze ked mladi citia, ze je cas na svatbu, oznamia to rodine a priznaju sa ze spolu chodia uz nejaky ten cas (co mi pripada este horsie zistenie pre rodica, ze ich dcera klamala po par rokov..)
Spinkala som prave v sestrinej izbe, standardne zariadenie a miesto AC akurat ventilator na strope. Sprchu som si vecer nemohla dat, kedze bojler nebol zapnuty. Rano sa aj tak zistilo, ze nefunguje, tak som bola odvedena do kupelne matky, s ktorou som sa zoznamila na ceste do sprchy. Prijemna usmievava dama v habite a puntikom na cele (bolo mi povedane, ze dnes ma len dekoracny vyznam a vela ludi ani nevie co to kedy znamenalo). Vratim sa ku sprche, ktora bola dost netradicna – voda z kohutikov, mimochodom tazko trafit spravnu teplotu, sa valila zo sprchy, asi tak ako keby uz-uz mala prestat tiect, priamo do pristaveneho vedra. Vedla je cudna plastova taburetka (evidentne iba v lepsich pribytkoch), asi na sedenie. Pri sprchovani steka voda po celej dlazke v kupelni, strieka na vsetko zariadenie a steka po mierne sikmej dlazke do odtoku.
BTW asi uz zacinaju dlhoocakavane traviace potiaze, co ma ale priviedlo k uzasnemu zisteniu. Sikovnici jedni, vedomi si nedostatku vody maju velmi ekologicky system splachovania, ked sa nadrzka napusta z vody z odtoku umyvadla ci sprchy. To vsak znamena, ze sa budem asi musiet castejsie sprchovat ci si umyvat ruky, aby som mala cim splachovat, ale inac je to fakt ekologicky kuul.
Po zvladnutej rannej sprche ma na stole cakali ranajky – divne ovocie a papaja, az prilis zrele na moj vkus, ale hlad nepusti. To vsak, ako som po chvile zistila bol len predkrm a bola mi naservirovana ryzova placka priamo na platnicke, na ktorej ju upiekli, k tomu maslo a zvlastna zmeska miniaturnych rybiciek a roznych palivych omaciek. Pani brala ohlad a dala mi len kusocek na ochutnanie, dakujem, a aj za vela vody, ktorou som sa schladila. Potom ma cakal hrncek kavicky. Bohovsky silnej, presne tak ako caj, ktory som dostala neskor. Taky silny som si ani nevedela predstavit. Uz sa necudujem ze podobne napoje piju s vela mliekom, co sa vsak prieci mojmu antimliecnemu postoju. No, mozno sa este naucim, fuuuuj.
Poranajkovy plan bol ukazat mi nieco v meste, co som sa na moj uzas potom dozvedela, ze je vlastne obycajne nakupne stredisko zapadneho typu, kde sa mladez s oblubou poflakuje L No neva, hlavne ze som si predtym zazila moju prvu adrenalinouvu cestu riksou! Je to velmi lacne a v podstate aj pohodlne a rychle, i ked mam pocit, ze s kazdou takouto cestou clovek docela riskuje, ale to konieckoncov v Bangalore plati pre akykolvek dopravny prostriedok, ci pesiu chodzu. Cesty su vacsinou dvojprudove pre kazdy smer, no razom si vodici z 2 urobia trebars 5 plus motorky, ludia (chodniky Briti nezaviedli) a postavajuce hladne kravy, ci cez cestu prebiehajuce evidentne tiez hladne psi. Ale mozno prave pre toto vsetko a neustale vytrubovanie ma taka cesta neuveritelne caro, s vetrom vo vlasoch a otvorenou pusou J. Vsetky ulice vyzeraju ako keby ste sa ocitli v najvacsej chudobe sveta, je tu mnoho budov, ktore vyzeraju ako rozostavane, alebo na pokraji zrutenia, vacsinou nepresahuju 3 poschodia, ozdobene roznymi nazvami obchodov, ktore su ale vacsinou poloprazdne, a to nemam na mysli zakaznikov, ale ziadny tovar. Alebo je to trebars krajcir, ci iny sluzbuposkytujuci zivnostnik. Na druhej strane sem-tam sa objavi nejaky vacsi dom, sidlo nejakej znamej ci mne neznamej firmy, luxusne auto, luxusny hotel a zase bosi ludia zobrajuci na krizovatkach. Semafory som ale videla asi len dva. Tu a tam riadi krizovatku policajt, ale inac vladne na cestach anarchia riadena pravidlom „kto trubi, ten jede“. Ku podivu to takto funguje. I ked na otazku, ci sa stavaju pri tomto systeme-nesysteme nehody, mi Devika odpoveda, ze casto. Okrem budov prechadzame aj roznymi volnymi priestranstvami, kde posedavaju ludia pri stanoch splatanych z roznych materialov, ini pri ohniku, ci dalsi, velakrat i soferi cikajuci len tak zadkom k ceste... je to uzasne. Zaujimave, ze mi tie ulice ale nepridu nijak odporne, proste ine, zaujimave, plne kontrastov... uchvacujuce.
Ked sme dorazili do obchodneho centra, vymenila som si peniaze, kupila SIMku, ktoru vsak nepredavaju len tak ako u nas, ale bud musis mat potvrdenie od policie, alebo sa za mna ako cudzinca musi niekto zdejsi zarucit.. Okrem toho vypisujem milion papierov, chlapik si prefocuje pas, foti ma na svoju Nokiu a tu nadhernu vytlacenu fotku prilepuje k „zmluve“.
Po prechadzke po OC a diskusii o tom ake znacky su kuul a ake nie sme sa stretli so sestrou a isli sa na vrchne poschodie napapat. Dala som si nieco, co na obrazku a podla doporucenia nemalo byt velmi pikantne, ale ako uz zacina byt tradiciou, bolo. Kura v omacke, ryza a este raz kura na spajdli. Normalne by som verila pribehom, ze miesto kurata upecu macky ci potkany, pretoze tunajsie kura chuti nejako inac. Asi to ale bude len inym korenim a pripravou. Po tomto neskorom obede som navrhla, ze by sme sa mohli ist pozriet na nieco stare, pre zmenu. Tak sme sa riksou vratili domov, baby vzali auto a odviezli ma k najznamejsim bangalorskym chramom. Zrovna prebieha nejaky arasidovy festival, tak cesty pri nich su preplnene velkymi kopami arasid, spoza ktorych vykukuje Ind ci Indka ponukajuca ich na predaj. Neni sanca pri takom mnozstve nieco predat... Prvy z chramov je zasveteny bohovi v podobe slona. Musime sa vyzut a zaplatit malemu chlapcovi za strazenie topanok. Zvonka je chram posiaty tymi typickymi malymi figurkami, asi roznych bohov, no zvnutra vlastne nic-moc, okrem velkeho slona, okolo ktoreho sa deje nejaky ritual s ohnom. Chlapici potoms tym ohnom na tacke chodia pomedzi ludi. Bolo mi povedane aby som robila to co baby, tak som na tacku hodila 1 rupiu a „posvatila“ sa dymom, ako ked si oplachujes rano tvar J Druhu cast som uz technicky nezvladala, kedze kazdemu naliali do ruky za poldeci zltej tekutiny a ludia si to naliali vzapati na hlavu. Ako som sa dozvedela, bol to posvatny (ako inak) olej... no este si mastit vlasy! Dost mi neprospieva toto vlhko...
Potom sme presli chramom dookola a nakoniec sa neviemkolkokrat otocili okolo vlastnej osi a pobozkali zem na kolenach... Toho som sa uz tiez zdrzala...majuc strach o potencialnu plesen na bosych nohach, nie este inde... Dalsi chram, hned vedla slonieho je zasvatany bykovi, ktory vladne chramu vytesany z jedneho kusu kamena presne v strede, doooost velky. Tam som sa zas posvatila ohnom za 1 rupiu (no nekup to) a presla okolo byka. Uzasne sledovat ludi okolo, modliacich sa, rozne ritualy... Dokonca, pri vstupe do chramu boli auta, do ktorych mnisi davali tacky s ohnom, co ako som sa dozvedela, vacsinou ludia robia, ked si kupia nove, aby sa im na cestach v nom nic nestalo. (Pozn.autora Mozno by viac pomohli dopravne znacky a policajti)
Na ceste k autu som dostala kamennu miniaturu byka, takze mam prvy suvenir, a je celkom pekny. Akurat si ho idem vylozit na policku, nech ma chrani J
Po navrate sme si doma trosku oddychli a vecer sa vybrali na party do Bangalore Clubu, co je zase privatny klub pre bohatsie bangalorske rodiny...
Nu, ale viac v buducom prispevku, lebo uz ma zmaha unava, tak idem vypatrat ako funguje sprcha a ako budem spat na holej posteli, kedze jedno z prekvapiek dnesneho vecera je ziadny vankus, deka, ci plachta... Heh, bude este v noci srandy kopec, ale smiat sa budem sama, o este tu nemam spolubyvajuceho minimalne dalsi tyzden.
Howgh a sportu zdar.
PS: s fotkami to este musim nejak doriesit
PS2: toto som pisala uz v nedelu, takze sa vecer hned pustim do aktualitiek, no zase to mozno bude dlhsie trvat kym to sem dam... bo nejake divne to tu je :-)
Indicky pribeh zacinal uz v lietadle, kde som bola jedna z priblizne 10 „bielych“ cestujucich v inac docela velkom Boeingu smerujucom do Bangaloru. Dostala som miesto vedla postarsej Indky oblecenej v typickom „habite“ (ktory ma svoje specialne meno, ktore si ale ako mnoho inych nazvov a mien ludi, ktorych som uz stihla stretnut, samozrejme absolutne nepamatam). Pani ma hned od zaciatku oboznamila s charakteristickym rysom tunajsej kultury, ktorym je nerespektovanie osobneho priestoru inych ludi, ked sa spokojne vyspala na mojom ramene, potom, co ma vyspovedala o kazdom detaile mojho zivota. Nejako mi to ale vobec nevadilo. Pre nedostatok „normalneho“ jedla som na obed dostala moznost ochutnat moje prve indicke vegetarianske jedlo, ryza, pikantny spenat, fazulove neviemco a rozne chutne i menej chutne omacky. Co mi najviac chutilo, bolo nakladane mango, ktore mi teda pekne prepalilo vsetky trubky J Samozrejme, pri vychutnavani svojho vytuzeneho obedu som si vypocula lamanou anglictinou, na ktoru som zvacsa len prikyvovala, mnohe informacie o jedle, otvorila svojej susedke vsetky mozne sacky a tegliky, ktore mi vsunula pod nos bez toho aby vobec povedala o co jej ide a podobne doteraz nepoznane zalezitosti. Na veceru som znova ochutnala nejake cudne mixy, omacky a smiesny dezert, ktory bol asi az privela.
Po pristati ma nastastie uz cakala uvitacia delegacia ajsekarov, vyfasovala som „vkusne“ zabalene gerbery a sup do rodinky. Z letiska ma viezol bratranec mojej hostitelky Deviky, Aze, v malickom Hyundai (evidentne jedno z najcastejsich aut spolu s miestnym vozitkom znacky Tata a riksami). Nebudem ani hovorit, ze otvarajuc mi lave predne dvere som mala na jazyku, ze nemam vodicak, a ze nech soferuju radsej oni :-D. Pred prichodom domov sme sa zastavili v vcelku nobl hoteli na cajik, bola som vyspovedana a takisto ja som vyspovedala svojich novych priatelov. Devika ma 18 rokov a studuje 1 rocnik na vyske a Aze pracuje v obchodnom oddeleni nejakej firmy. Spociatku som sa pri vstupe do toho kuul hotelu docela bala cien, ale bola som velmi milo prekvapena. Inac takto travia vacsinu svojho volneho casu, odvezu sa do nejakeho fancy hotela a len tak posedavaju pri kave.
Vsetci mladi, ktorych som doteraz stretla pochadzaju z docela vyssie postavenych rodin, ale myslim, ze sa to da porovnat tak s priemernou slovenskou ci ceskou rodinou, az na to, ze my vacsinou doma nemame 2 13rocne sluzky, vodica a este pani, ktora sa len tak mota po dome a pomaha s cim treba. Ako mi bolo vysvetlene, je to ale skor charitativna zalezitost, kedze mlade dievcata si vezmu domov zo sirotinca, daju im aky taky domov a najdu manzela. Rovnako je to aj s dcerami. Rodina im vyberie vhodneho zenicha, aj ked dnes je to viacmenej len formou doporucenia a dievcata mozu odmietnut. Na druhej strane, je nemyslitelne aby sa rodina dozvedela, ze dcera ma frajera. Taky pripad je napriklad Devikina sestra (divneho mena), ktora ma 20 rokov a frajera s ktorym sa nepriznava ani sesterniciam a pekne ho taji a zdoveruje sa len kamaratom a sestre. Bezny postup je potom taky, ze ked mladi citia, ze je cas na svatbu, oznamia to rodine a priznaju sa ze spolu chodia uz nejaky ten cas (co mi pripada este horsie zistenie pre rodica, ze ich dcera klamala po par rokov..)
Spinkala som prave v sestrinej izbe, standardne zariadenie a miesto AC akurat ventilator na strope. Sprchu som si vecer nemohla dat, kedze bojler nebol zapnuty. Rano sa aj tak zistilo, ze nefunguje, tak som bola odvedena do kupelne matky, s ktorou som sa zoznamila na ceste do sprchy. Prijemna usmievava dama v habite a puntikom na cele (bolo mi povedane, ze dnes ma len dekoracny vyznam a vela ludi ani nevie co to kedy znamenalo). Vratim sa ku sprche, ktora bola dost netradicna – voda z kohutikov, mimochodom tazko trafit spravnu teplotu, sa valila zo sprchy, asi tak ako keby uz-uz mala prestat tiect, priamo do pristaveneho vedra. Vedla je cudna plastova taburetka (evidentne iba v lepsich pribytkoch), asi na sedenie. Pri sprchovani steka voda po celej dlazke v kupelni, strieka na vsetko zariadenie a steka po mierne sikmej dlazke do odtoku.
BTW asi uz zacinaju dlhoocakavane traviace potiaze, co ma ale priviedlo k uzasnemu zisteniu. Sikovnici jedni, vedomi si nedostatku vody maju velmi ekologicky system splachovania, ked sa nadrzka napusta z vody z odtoku umyvadla ci sprchy. To vsak znamena, ze sa budem asi musiet castejsie sprchovat ci si umyvat ruky, aby som mala cim splachovat, ale inac je to fakt ekologicky kuul.
Po zvladnutej rannej sprche ma na stole cakali ranajky – divne ovocie a papaja, az prilis zrele na moj vkus, ale hlad nepusti. To vsak, ako som po chvile zistila bol len predkrm a bola mi naservirovana ryzova placka priamo na platnicke, na ktorej ju upiekli, k tomu maslo a zvlastna zmeska miniaturnych rybiciek a roznych palivych omaciek. Pani brala ohlad a dala mi len kusocek na ochutnanie, dakujem, a aj za vela vody, ktorou som sa schladila. Potom ma cakal hrncek kavicky. Bohovsky silnej, presne tak ako caj, ktory som dostala neskor. Taky silny som si ani nevedela predstavit. Uz sa necudujem ze podobne napoje piju s vela mliekom, co sa vsak prieci mojmu antimliecnemu postoju. No, mozno sa este naucim, fuuuuj.
Poranajkovy plan bol ukazat mi nieco v meste, co som sa na moj uzas potom dozvedela, ze je vlastne obycajne nakupne stredisko zapadneho typu, kde sa mladez s oblubou poflakuje L No neva, hlavne ze som si predtym zazila moju prvu adrenalinouvu cestu riksou! Je to velmi lacne a v podstate aj pohodlne a rychle, i ked mam pocit, ze s kazdou takouto cestou clovek docela riskuje, ale to konieckoncov v Bangalore plati pre akykolvek dopravny prostriedok, ci pesiu chodzu. Cesty su vacsinou dvojprudove pre kazdy smer, no razom si vodici z 2 urobia trebars 5 plus motorky, ludia (chodniky Briti nezaviedli) a postavajuce hladne kravy, ci cez cestu prebiehajuce evidentne tiez hladne psi. Ale mozno prave pre toto vsetko a neustale vytrubovanie ma taka cesta neuveritelne caro, s vetrom vo vlasoch a otvorenou pusou J. Vsetky ulice vyzeraju ako keby ste sa ocitli v najvacsej chudobe sveta, je tu mnoho budov, ktore vyzeraju ako rozostavane, alebo na pokraji zrutenia, vacsinou nepresahuju 3 poschodia, ozdobene roznymi nazvami obchodov, ktore su ale vacsinou poloprazdne, a to nemam na mysli zakaznikov, ale ziadny tovar. Alebo je to trebars krajcir, ci iny sluzbuposkytujuci zivnostnik. Na druhej strane sem-tam sa objavi nejaky vacsi dom, sidlo nejakej znamej ci mne neznamej firmy, luxusne auto, luxusny hotel a zase bosi ludia zobrajuci na krizovatkach. Semafory som ale videla asi len dva. Tu a tam riadi krizovatku policajt, ale inac vladne na cestach anarchia riadena pravidlom „kto trubi, ten jede“. Ku podivu to takto funguje. I ked na otazku, ci sa stavaju pri tomto systeme-nesysteme nehody, mi Devika odpoveda, ze casto. Okrem budov prechadzame aj roznymi volnymi priestranstvami, kde posedavaju ludia pri stanoch splatanych z roznych materialov, ini pri ohniku, ci dalsi, velakrat i soferi cikajuci len tak zadkom k ceste... je to uzasne. Zaujimave, ze mi tie ulice ale nepridu nijak odporne, proste ine, zaujimave, plne kontrastov... uchvacujuce.
Ked sme dorazili do obchodneho centra, vymenila som si peniaze, kupila SIMku, ktoru vsak nepredavaju len tak ako u nas, ale bud musis mat potvrdenie od policie, alebo sa za mna ako cudzinca musi niekto zdejsi zarucit.. Okrem toho vypisujem milion papierov, chlapik si prefocuje pas, foti ma na svoju Nokiu a tu nadhernu vytlacenu fotku prilepuje k „zmluve“.
Po prechadzke po OC a diskusii o tom ake znacky su kuul a ake nie sme sa stretli so sestrou a isli sa na vrchne poschodie napapat. Dala som si nieco, co na obrazku a podla doporucenia nemalo byt velmi pikantne, ale ako uz zacina byt tradiciou, bolo. Kura v omacke, ryza a este raz kura na spajdli. Normalne by som verila pribehom, ze miesto kurata upecu macky ci potkany, pretoze tunajsie kura chuti nejako inac. Asi to ale bude len inym korenim a pripravou. Po tomto neskorom obede som navrhla, ze by sme sa mohli ist pozriet na nieco stare, pre zmenu. Tak sme sa riksou vratili domov, baby vzali auto a odviezli ma k najznamejsim bangalorskym chramom. Zrovna prebieha nejaky arasidovy festival, tak cesty pri nich su preplnene velkymi kopami arasid, spoza ktorych vykukuje Ind ci Indka ponukajuca ich na predaj. Neni sanca pri takom mnozstve nieco predat... Prvy z chramov je zasveteny bohovi v podobe slona. Musime sa vyzut a zaplatit malemu chlapcovi za strazenie topanok. Zvonka je chram posiaty tymi typickymi malymi figurkami, asi roznych bohov, no zvnutra vlastne nic-moc, okrem velkeho slona, okolo ktoreho sa deje nejaky ritual s ohnom. Chlapici potoms tym ohnom na tacke chodia pomedzi ludi. Bolo mi povedane aby som robila to co baby, tak som na tacku hodila 1 rupiu a „posvatila“ sa dymom, ako ked si oplachujes rano tvar J Druhu cast som uz technicky nezvladala, kedze kazdemu naliali do ruky za poldeci zltej tekutiny a ludia si to naliali vzapati na hlavu. Ako som sa dozvedela, bol to posvatny (ako inak) olej... no este si mastit vlasy! Dost mi neprospieva toto vlhko...
Potom sme presli chramom dookola a nakoniec sa neviemkolkokrat otocili okolo vlastnej osi a pobozkali zem na kolenach... Toho som sa uz tiez zdrzala...majuc strach o potencialnu plesen na bosych nohach, nie este inde... Dalsi chram, hned vedla slonieho je zasvatany bykovi, ktory vladne chramu vytesany z jedneho kusu kamena presne v strede, doooost velky. Tam som sa zas posvatila ohnom za 1 rupiu (no nekup to) a presla okolo byka. Uzasne sledovat ludi okolo, modliacich sa, rozne ritualy... Dokonca, pri vstupe do chramu boli auta, do ktorych mnisi davali tacky s ohnom, co ako som sa dozvedela, vacsinou ludia robia, ked si kupia nove, aby sa im na cestach v nom nic nestalo. (Pozn.autora Mozno by viac pomohli dopravne znacky a policajti)
Na ceste k autu som dostala kamennu miniaturu byka, takze mam prvy suvenir, a je celkom pekny. Akurat si ho idem vylozit na policku, nech ma chrani J
Po navrate sme si doma trosku oddychli a vecer sa vybrali na party do Bangalore Clubu, co je zase privatny klub pre bohatsie bangalorske rodiny...
Nu, ale viac v buducom prispevku, lebo uz ma zmaha unava, tak idem vypatrat ako funguje sprcha a ako budem spat na holej posteli, kedze jedno z prekvapiek dnesneho vecera je ziadny vankus, deka, ci plachta... Heh, bude este v noci srandy kopec, ale smiat sa budem sama, o este tu nemam spolubyvajuceho minimalne dalsi tyzden.
Howgh a sportu zdar.
PS: s fotkami to este musim nejak doriesit
PS2: toto som pisala uz v nedelu, takze sa vecer hned pustim do aktualitiek, no zase to mozno bude dlhsie trvat kym to sem dam... bo nejake divne to tu je :-)
Subscribe to:
Posts (Atom)
