Prvy prispevok :-)

Sedim vo svojom novom Indickom domove a tak si hovorim, ze bude najvyssi cas nieco napisat. A je toho viac nez dost. Zacnem pekne poporiadku a zacinam tou pozitivnou castou mojho zatial kratkeho pobytu, takze momentalny stav a posledne 3 hodky zatial rozoberat nebudem...
Indicky pribeh zacinal uz v lietadle, kde som bola jedna z priblizne 10 „bielych“ cestujucich v inac docela velkom Boeingu smerujucom do Bangaloru. Dostala som miesto vedla postarsej Indky oblecenej v typickom „habite“ (ktory ma svoje specialne meno, ktore si ale ako mnoho inych nazvov a mien ludi, ktorych som uz stihla stretnut, samozrejme absolutne nepamatam). Pani ma hned od zaciatku oboznamila s charakteristickym rysom tunajsej kultury, ktorym je nerespektovanie osobneho priestoru inych ludi, ked sa spokojne vyspala na mojom ramene, potom, co ma vyspovedala o kazdom detaile mojho zivota. Nejako mi to ale vobec nevadilo. Pre nedostatok „normalneho“ jedla som na obed dostala moznost ochutnat moje prve indicke vegetarianske jedlo, ryza, pikantny spenat, fazulove neviemco a rozne chutne i menej chutne omacky. Co mi najviac chutilo, bolo nakladane mango, ktore mi teda pekne prepalilo vsetky trubky J Samozrejme, pri vychutnavani svojho vytuzeneho obedu som si vypocula lamanou anglictinou, na ktoru som zvacsa len prikyvovala, mnohe informacie o jedle, otvorila svojej susedke vsetky mozne sacky a tegliky, ktore mi vsunula pod nos bez toho aby vobec povedala o co jej ide a podobne doteraz nepoznane zalezitosti. Na veceru som znova ochutnala nejake cudne mixy, omacky a smiesny dezert, ktory bol asi az privela.
Po pristati ma nastastie uz cakala uvitacia delegacia ajsekarov, vyfasovala som „vkusne“ zabalene gerbery a sup do rodinky. Z letiska ma viezol bratranec mojej hostitelky Deviky, Aze, v malickom Hyundai (evidentne jedno z najcastejsich aut spolu s miestnym vozitkom znacky Tata a riksami). Nebudem ani hovorit, ze otvarajuc mi lave predne dvere som mala na jazyku, ze nemam vodicak, a ze nech soferuju radsej oni :-D. Pred prichodom domov sme sa zastavili v vcelku nobl hoteli na cajik, bola som vyspovedana a takisto ja som vyspovedala svojich novych priatelov. Devika ma 18 rokov a studuje 1 rocnik na vyske a Aze pracuje v obchodnom oddeleni nejakej firmy. Spociatku som sa pri vstupe do toho kuul hotelu docela bala cien, ale bola som velmi milo prekvapena. Inac takto travia vacsinu svojho volneho casu, odvezu sa do nejakeho fancy hotela a len tak posedavaju pri kave.
Vsetci mladi, ktorych som doteraz stretla pochadzaju z docela vyssie postavenych rodin, ale myslim, ze sa to da porovnat tak s priemernou slovenskou ci ceskou rodinou, az na to, ze my vacsinou doma nemame 2 13rocne sluzky, vodica a este pani, ktora sa len tak mota po dome a pomaha s cim treba. Ako mi bolo vysvetlene, je to ale skor charitativna zalezitost, kedze mlade dievcata si vezmu domov zo sirotinca, daju im aky taky domov a najdu manzela. Rovnako je to aj s dcerami. Rodina im vyberie vhodneho zenicha, aj ked dnes je to viacmenej len formou doporucenia a dievcata mozu odmietnut. Na druhej strane, je nemyslitelne aby sa rodina dozvedela, ze dcera ma frajera. Taky pripad je napriklad Devikina sestra (divneho mena), ktora ma 20 rokov a frajera s ktorym sa nepriznava ani sesterniciam a pekne ho taji a zdoveruje sa len kamaratom a sestre. Bezny postup je potom taky, ze ked mladi citia, ze je cas na svatbu, oznamia to rodine a priznaju sa ze spolu chodia uz nejaky ten cas (co mi pripada este horsie zistenie pre rodica, ze ich dcera klamala po par rokov..)
Spinkala som prave v sestrinej izbe, standardne zariadenie a miesto AC akurat ventilator na strope. Sprchu som si vecer nemohla dat, kedze bojler nebol zapnuty. Rano sa aj tak zistilo, ze nefunguje, tak som bola odvedena do kupelne matky, s ktorou som sa zoznamila na ceste do sprchy. Prijemna usmievava dama v habite a puntikom na cele (bolo mi povedane, ze dnes ma len dekoracny vyznam a vela ludi ani nevie co to kedy znamenalo). Vratim sa ku sprche, ktora bola dost netradicna – voda z kohutikov, mimochodom tazko trafit spravnu teplotu, sa valila zo sprchy, asi tak ako keby uz-uz mala prestat tiect, priamo do pristaveneho vedra. Vedla je cudna plastova taburetka (evidentne iba v lepsich pribytkoch), asi na sedenie. Pri sprchovani steka voda po celej dlazke v kupelni, strieka na vsetko zariadenie a steka po mierne sikmej dlazke do odtoku.
BTW asi uz zacinaju dlhoocakavane traviace potiaze, co ma ale priviedlo k uzasnemu zisteniu. Sikovnici jedni, vedomi si nedostatku vody maju velmi ekologicky system splachovania, ked sa nadrzka napusta z vody z odtoku umyvadla ci sprchy. To vsak znamena, ze sa budem asi musiet castejsie sprchovat ci si umyvat ruky, aby som mala cim splachovat, ale inac je to fakt ekologicky kuul.
Po zvladnutej rannej sprche ma na stole cakali ranajky – divne ovocie a papaja, az prilis zrele na moj vkus, ale hlad nepusti. To vsak, ako som po chvile zistila bol len predkrm a bola mi naservirovana ryzova placka priamo na platnicke, na ktorej ju upiekli, k tomu maslo a zvlastna zmeska miniaturnych rybiciek a roznych palivych omaciek. Pani brala ohlad a dala mi len kusocek na ochutnanie, dakujem, a aj za vela vody, ktorou som sa schladila. Potom ma cakal hrncek kavicky. Bohovsky silnej, presne tak ako caj, ktory som dostala neskor. Taky silny som si ani nevedela predstavit. Uz sa necudujem ze podobne napoje piju s vela mliekom, co sa vsak prieci mojmu antimliecnemu postoju. No, mozno sa este naucim, fuuuuj.
Poranajkovy plan bol ukazat mi nieco v meste, co som sa na moj uzas potom dozvedela, ze je vlastne obycajne nakupne stredisko zapadneho typu, kde sa mladez s oblubou poflakuje L No neva, hlavne ze som si predtym zazila moju prvu adrenalinouvu cestu riksou! Je to velmi lacne a v podstate aj pohodlne a rychle, i ked mam pocit, ze s kazdou takouto cestou clovek docela riskuje, ale to konieckoncov v Bangalore plati pre akykolvek dopravny prostriedok, ci pesiu chodzu. Cesty su vacsinou dvojprudove pre kazdy smer, no razom si vodici z 2 urobia trebars 5 plus motorky, ludia (chodniky Briti nezaviedli) a postavajuce hladne kravy, ci cez cestu prebiehajuce evidentne tiez hladne psi. Ale mozno prave pre toto vsetko a neustale vytrubovanie ma taka cesta neuveritelne caro, s vetrom vo vlasoch a otvorenou pusou J. Vsetky ulice vyzeraju ako keby ste sa ocitli v najvacsej chudobe sveta, je tu mnoho budov, ktore vyzeraju ako rozostavane, alebo na pokraji zrutenia, vacsinou nepresahuju 3 poschodia, ozdobene roznymi nazvami obchodov, ktore su ale vacsinou poloprazdne, a to nemam na mysli zakaznikov, ale ziadny tovar. Alebo je to trebars krajcir, ci iny sluzbuposkytujuci zivnostnik. Na druhej strane sem-tam sa objavi nejaky vacsi dom, sidlo nejakej znamej ci mne neznamej firmy, luxusne auto, luxusny hotel a zase bosi ludia zobrajuci na krizovatkach. Semafory som ale videla asi len dva. Tu a tam riadi krizovatku policajt, ale inac vladne na cestach anarchia riadena pravidlom „kto trubi, ten jede“. Ku podivu to takto funguje. I ked na otazku, ci sa stavaju pri tomto systeme-nesysteme nehody, mi Devika odpoveda, ze casto. Okrem budov prechadzame aj roznymi volnymi priestranstvami, kde posedavaju ludia pri stanoch splatanych z roznych materialov, ini pri ohniku, ci dalsi, velakrat i soferi cikajuci len tak zadkom k ceste... je to uzasne. Zaujimave, ze mi tie ulice ale nepridu nijak odporne, proste ine, zaujimave, plne kontrastov... uchvacujuce.
Ked sme dorazili do obchodneho centra, vymenila som si peniaze, kupila SIMku, ktoru vsak nepredavaju len tak ako u nas, ale bud musis mat potvrdenie od policie, alebo sa za mna ako cudzinca musi niekto zdejsi zarucit.. Okrem toho vypisujem milion papierov, chlapik si prefocuje pas, foti ma na svoju Nokiu a tu nadhernu vytlacenu fotku prilepuje k „zmluve“.
Po prechadzke po OC a diskusii o tom ake znacky su kuul a ake nie sme sa stretli so sestrou a isli sa na vrchne poschodie napapat. Dala som si nieco, co na obrazku a podla doporucenia nemalo byt velmi pikantne, ale ako uz zacina byt tradiciou, bolo. Kura v omacke, ryza a este raz kura na spajdli. Normalne by som verila pribehom, ze miesto kurata upecu macky ci potkany, pretoze tunajsie kura chuti nejako inac. Asi to ale bude len inym korenim a pripravou. Po tomto neskorom obede som navrhla, ze by sme sa mohli ist pozriet na nieco stare, pre zmenu. Tak sme sa riksou vratili domov, baby vzali auto a odviezli ma k najznamejsim bangalorskym chramom. Zrovna prebieha nejaky arasidovy festival, tak cesty pri nich su preplnene velkymi kopami arasid, spoza ktorych vykukuje Ind ci Indka ponukajuca ich na predaj. Neni sanca pri takom mnozstve nieco predat... Prvy z chramov je zasveteny bohovi v podobe slona. Musime sa vyzut a zaplatit malemu chlapcovi za strazenie topanok. Zvonka je chram posiaty tymi typickymi malymi figurkami, asi roznych bohov, no zvnutra vlastne nic-moc, okrem velkeho slona, okolo ktoreho sa deje nejaky ritual s ohnom. Chlapici potoms tym ohnom na tacke chodia pomedzi ludi. Bolo mi povedane aby som robila to co baby, tak som na tacku hodila 1 rupiu a „posvatila“ sa dymom, ako ked si oplachujes rano tvar J Druhu cast som uz technicky nezvladala, kedze kazdemu naliali do ruky za poldeci zltej tekutiny a ludia si to naliali vzapati na hlavu. Ako som sa dozvedela, bol to posvatny (ako inak) olej... no este si mastit vlasy! Dost mi neprospieva toto vlhko...
Potom sme presli chramom dookola a nakoniec sa neviemkolkokrat otocili okolo vlastnej osi a pobozkali zem na kolenach... Toho som sa uz tiez zdrzala...majuc strach o potencialnu plesen na bosych nohach, nie este inde... Dalsi chram, hned vedla slonieho je zasvatany bykovi, ktory vladne chramu vytesany z jedneho kusu kamena presne v strede, doooost velky. Tam som sa zas posvatila ohnom za 1 rupiu (no nekup to) a presla okolo byka. Uzasne sledovat ludi okolo, modliacich sa, rozne ritualy... Dokonca, pri vstupe do chramu boli auta, do ktorych mnisi davali tacky s ohnom, co ako som sa dozvedela, vacsinou ludia robia, ked si kupia nove, aby sa im na cestach v nom nic nestalo. (Pozn.autora Mozno by viac pomohli dopravne znacky a policajti)
Na ceste k autu som dostala kamennu miniaturu byka, takze mam prvy suvenir, a je celkom pekny. Akurat si ho idem vylozit na policku, nech ma chrani J
Po navrate sme si doma trosku oddychli a vecer sa vybrali na party do Bangalore Clubu, co je zase privatny klub pre bohatsie bangalorske rodiny...
Nu, ale viac v buducom prispevku, lebo uz ma zmaha unava, tak idem vypatrat ako funguje sprcha a ako budem spat na holej posteli, kedze jedno z prekvapiek dnesneho vecera je ziadny vankus, deka, ci plachta... Heh, bude este v noci srandy kopec, ale smiat sa budem sama, o este tu nemam spolubyvajuceho minimalne dalsi tyzden.
Howgh a sportu zdar.

PS: s fotkami to este musim nejak doriesit
PS2: toto som pisala uz v nedelu, takze sa vecer hned pustim do aktualitiek, no zase to mozno bude dlhsie trvat kym to sem dam... bo nejake divne to tu je :-)